A potom som si dala jednu ťavu s kolegom, na striedačku, jeden ťah ja, druhý on, smiali sme sa ako blázni, pretože on takto ešte nefajčil. Zdalo sa mu to veľmi erotické, Talian musí stále flirtovať, aj keď vie, že nereagujem...
Na obed som si dala šošovicovú polievku, posypala som ju parmezánom a jedla som ju so zatvorenými očami. Snažila som zachytiť v nej tú kyslastú chuť, ktorou chutí polievka môjho Petra... nechutila tak. Ani som ju nedojedla.
Taký melancholický deň, slnko svieti tak na polovicu, mraky sa preháňajú po oblohe, je im jedno, že chcem ešte leto. Ešte aspoň 1 týždeň...
V piatok cestujem domov, len na kratučko, na víkend. Zbalím si všetky letné veci a nasťahujem ich do nového bytu, mám už celkom jasnú predstavu rána v ňom. Ako budem ešte v pyžame stáť na balkóne, pozerať na Martinský cintorín a piť kakao, dýchať stužky z Petrovej cigarety a kávy. A možno si spravíme aj raňajky.
Čítam milú knižku, príbehy chlapca v lete, o nezabudnuteľnej vôni zrelej pšenice. Poznám tú vôňu, toho leta som ju dýchala veľmi zhlboka. Tak mi vonia leto doma, tu mi vonia levanduľovo. Aj ja voniam levanduľovo, rozotrela som si v dlani vysušený modrý kvietok. Kým bude večer vyprchá... tak ako leto.
