Neverte zeleným vdovám!!!

Deň prvý, istá základná škola: Šlapem pomaly, strašne pomaly po schodoch, funím, na prvom poschodí malá oddychovka maskovaná za sústredené obzeranie nástenky. Oči mierne do kríža čítajú: Neverte zeleným vdovám! He? Neokysličený mozog si to párkrát zopakuje, nastaví sa začudovaný výraz a šlape sa na ďalšie poschodie. Deň druhý, tá istá základná škola: Rýchlo, strašne rýchlo utekám hore schodami, meškám, funím, na prvom poschodí hodím očkom po nástenke. A tam: Neverte neznámym vdovám! No, logickejšie... Deň tretí a zase tá istá základná škola: Pristavím sa k nástenke, bez funenia čítam: Neverte neznámym vodám! Jáj!