Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
Japonský strom, neviem jeho rodové meno. Práve teraz kvitne, na zelenožlto. Oneskorenec. Kričí z celého Martinského cintorína. Je iný, v zime je pavučinový, na jar holý a uprostred leta kvitne. Aj ja som taký neskorý typ. Dieťa?
S olízanými perami som došla na rozkopanú ulicu. V horúčave sa iba mihotala, všade bol usadený prach, ten jemnulinký, taký vábivý. Vyzula som sa a robila som si v ňom reťaz svojich stôp. Malý chlapec, čo tam behal s detskou lopatkou a prášil na všetko okolo sa vyzul tiež. A to už jeho mama zo záhradky kričala, aby sa obul a nebol ako malé decko.
Aha, ale teta je bosá a veľká!
Teta nie je veľká!
Malá teta sa začervenala. Len tak naboso išla k žltozelenému stromu a žmurkla na neho.
písané pred dažďom
