Tu v Taliansku mal film premiéru minulý piatok. Nechcelo sa mi čakať, kým dorazíme domov (ja a film), tak som si ho pozrela tu, pekne po taliansky (Taliani všetko dabujú). Až na to, že som nerozumela polovici dialógov, z kina som vylevitovala...
Príbeh nerozviniem, je to aj o vojne, aj o láske, rodičovskej aj tej medzi mužom a ženou. O dobrej hudbe (Emir Kusturica and Dejan Sparavalo), krásnej prírode, zaľúbenom oslíkovi a iných nemých tvoroch. O balkánskych oslavách, bitkách. A peknom konci.
Aj herci sú výborní. Niektorí sa opakujú z iných Kusturicových filmov, napr. hlavný hrdina Luka (Slavko Stimac, hral aj v Undergrounde). Vo filme má čudné bokombrady, našťastie sa nepáčili nielen mne. Jeho syn (Vuk Kostic), ťažký sympaťák, strelená manželka Jadranka (Vesna Trivalic), ktorá je opernou speváčkou (ach jaj, tie Jadranky!), všetci sú takí obyčajno-neobyčajne ľudskí.
Cestou z kina som sa pristihla, že sa usmievam, ten stav pretrváva. Fakt sa choďte potešiť.
