Poď so mnou

Tak poď, večery už nebývajú práve najteplejšie, zima klope na dvere, ale to nevadí. Keď ti bude zima rád ti požičiam svoj kabát a nenápadne sa budem ku tebe túliť, aby si si nevšimla, že mi je fakt zima, budem to hrať statočne, sľubujem. Pôjdeme pomaly, vybavil som hviezdy, nech nám svietia na cestu a my ich za to smieme obdivovať. Ukážem ti malý a veľký voz, nie na ceste ale na oblohe, nemajú mená ako bmw, audi či iné, je to prosto malý a veľký voz a tak je to fajn. A možno uvidíme jednu z tých hviezd spadnúť, budeme si naivne myslieť, že sa nám splní, čo sme si práve želali, ono sa to aj splní, len tomu musíme veriť. A keby sa žiadnej nechcelo spadnúť, vyleziem na najvyšší strom a nejakú ti zhodím, len tak, pre radosť, keď už budem tak vysoko, sfúknem na teba troška hviezdneho prachu a možno to bude iba sneh, na tom predsa až tak nezáleží. Budeme spolu pozorovať ľudí, ty budeš počítať tých, čo sa usmejú a ja tých, čo práve nie, na tých sa usmejeme my, venujeme im kúsok nášho šťastia, oni to svoje asi niekde stratili. Budeme spolu hľadať tú najlepšiu kaviareň v meste, len preto, aby si si mohla vychutnať tú najlepšiu kávičku, si znalec. Ale nepôjdeme ju hľadať do nákupných centier, tam kde chalani balia baby na malý a veľký voz zaparkovaný niekde...v garáži, ale do starých uličiek, presne tam, kde posledný statočný balia dievčatá tiež na malý a veľký voz, no na oblohe. Výnimočne si dám kávu s tebou, ale dnes nie ako kedysi, dnes si ju dám bez mliečka a bez cukru. Budem sa všemožne tváriť, že mi chutí a možno mi aj chutiť bude. Všade kam stúpime a odkiaľ vystúpime ti podržím dvere, budeš sa tváriť, ako keby to už nik iný nerobil a ja ti nebudem veriť. Od pouličnej predavačky ti kúpim krásnu ružu, a nebude mi to pripadať trápne, pretože kvety a princezné sa ku sebe predsa dokonale hodia. Skočíme do kina a nebude nám vadiť, že to bude nejaké fantasy, len chcem po tebe hádzať pár pukancov, aby som prebudil to detské v nás. Nebudem hrať smútok, keď sa bude náš večer chýliť ku koncu, bude skutočný. Ani ta nepozvem ku sebe domov, nemám žiadnu zbierku motýľov, možno iba zbierku šípov, ktoré s milimetrovou presnosťou rozbili moje srdce na kusy, ale tou sa nechválim, hoc ma robí silnejším. Rád Ťa odprevadím až ku v chodu, tak, aby som si bol istý, že sa ti už nič zlé nemôže stať. Budem dúfať, že ma nepozveš k sebe, dnes nie, tak rozprávky nekončia. A aj keby to urobíš, nešiel by som, svoju úlohu som už splnil, vložil som do tvojho srdca nádej, že rozprávky naozaj existujú a nemiznú spolu s detstvom. Len si musíš správne vybrať, možno práve ten bláznivý šašo, napíše pre teba krajšiu rozprávku ako falošný princ s nablýskaným...úsmevom. Mam tvoje číslo a raz sa ti už neozvem, možno mam tiež strach nastavovať srdce ďalšiemu šípu, aspoň zatiaľ, ale ak prestaneš miešať lásku, nádej a radosť so sklamaním a smútkom, tak potom, potom si tohto bláznivého šaša( ktorý sa večer mení na čestného rytiera, ale ty o tom ešte nevieš) sama nájdeš a on sám a rád nastaví svoje srdce tvojmu šípu. Ale teraz, teraz ten bláznivý šašo odchádza...