Priznám sa, že som sama nepatrila k hrdým občanom, ktorí by sa Slovenska za každú cenu zastávali, hrdo sa k nemu hlásili a videli jeho krásy otvorenými očami. Hoci som bola rada, že som sa tam narodila, o nejakej nacionálnej pýche by sa hovoriť nedalo, nikdy som takéto myšlienky v mojej hlave nepestovala.
Možno to bolo aj tým, že Slováka, ktorý je doma skoro celý život, len zriedka počujete povedať o svojej rodnej vlasti niečo dobrého. Všetci aj vieme prečo, pri porovnávaní životného štandardu s ostatnými európskymi krajinami je to často na zaplakanie.
No ako náhle som moje rodisko opustila, začala som veľa vecí vidieť inak. Zamýšľala som sa nad našimi zvykmi, kultúrou, prírodou, všetkým, čo je pre Slovensko typickýma celý čas som porovnávala. A napriek tomu, že máme u nás doma od ideálu, poriadne ďaleko, zrazu som bola rada, že som Slovenka.
To, aký význam má pre nás rodina, priateľstvo či správanie sa voči novým a cudzím, ktorí prídu medzi nás, sa len tak ľahko vo svete nenájde. Tolerancia a spontánnosť tiež nie sú všade samozrejmosťou v takom slova zmysle, ako u nás. A to ako sa k sebe Slováci a Česi v zahraničí poväčšinou hlásia, považujem za rovnako jedinečné.
Keď som sa tohto roku v apríli pohybovala v anglickom Londýne s mojou nemeckou kamarátkou, zakaždým, keď sme začuli Nemcov, prevrátila očami a pridala do kroku. veď sú to len Nemci a podľa hovoreného dialektu dokonca z nášho rohu. No také čosi, radšej rýchlo zmeniť smer...
Ale keď sme sedeli v metre a ja som začula dve dámy, ktoré spolu viedli konverzáciu po slovensky, hneď som sa otočila a vymenili sme si pár príjemne prekvapených slov. Tak isto to vyzeralo pri stretnutí s Čechmi a Slovákmi v Nemecku. Pri každom jednom nastala vždy radosť zo stretnutia krajana v cudzom svete a automatický začiatok rozhovoru.
A tu som si všimla ten podstatný rozdiel medzi Slovákmi na Slovensku a Slovákmi v zahraničí. Keď sme doma, berieme pozitíva, ktoré nám naša krajina ponúka automaticky, bez nejakého väčšieho vzrušenia. No keď sme ďaleko od domova, stávajú sa zrazu negatíva menšími a pozitíva vzácnejšími.
Napriek všetkým tým problémom, ktorým naše Slovensko musí čeliť, máme byť stále na čo pyšní. na našu prírodu, zvyky, tradície a umenie. Tak ich prosím nenechajme zaniknúť.
Malá krajina, no s veľkým srdcom. Tak otvorme aj naše srdcia Slovensku a buďme hrdí na to, že sme tými, kými sme !