Existujú rôzne uhly pohľadu na manželstvo. Niektorí v ňom vidia spojenectvo a zúfalo dúfajú v prijatie. No iní, sú zástancami teórie, že medzi zadanými a nezadanými už odnepamäti zúri studená vojna.
Tak ako to vlastne je?
Isto to poznáte, ak je niekde jedna nezadaná osoba. Ako sa na ňu pozeráme? Ako na čudáka, malomocného či v prípade žien na ľahkú devu...?
Zadané ženičky sa na single ženy pozerajú s obavou. Je voľná a môže sa vyspať kdekoľvek, s kýmkoľvek a kedykoľvek. No a oni sa boja, že sa táto single kamarátka môže kdekoľvek a kedykoľvek vyspať s ich partnerom.
Je to pravda? Stávajú sa priateľky po svadbu či vkročení do vážneho vzťahu neoficiálnymi nepriateľkami?
No prečo je to tak? A dokedy? Nie je to tak, že si dva či tri páry môžu výborne rozumieť? Tam už riziko porušenia monogamie nehrozí?
A potom som si to uvedomila. Nie je to o tom, že by sme nezadaných nenávideli.
Len máme obavu pred neznámym. Chceme ich prekuknúť. A keď sa tak stane, kríza je zažehnaná.
No keď sa len nejakej tej dáme podarí dostať pod čepiec, čo potom? Je vôbec možné uchovať si v takomto manželskom zväzku, ktorému hovoríme „na celý život", svoju vlastnú osobnosť?
Alebo ju odovzdávame v momente, keď príjmame zásnubný prsteň?
A čím vyššiu spoločenskú triedu si berieme, tým je riziko vyššie.
Viete, ako sa to píše v tých románoch...Že pred svadbou sa venovala tomu a tomu... Robila to a to... A potom sa čo stalo?
To si vážne každá žena povie - už mám zásnubný prsteň, môžem prestať predstierať, že mi záleží na kariére a sebe samej...?
A aké sú to vlastne typy? Tie ktoré sa vydávajú? Mladé dievčatá, dvadsať xypsilon, nekomplikované a slabé, potrebujúce ochranu...?
Sú naozaj osobné predpoklady pre svadbu takéto...?
Usadiť sa. Starať sa o domácnosť. O manžela. Deti. Nevláčiť sa po baroch. Uprednostňovať rodinnú pohodu.
Sen alebo nočná mora?
Ak sen, nenávidia vydaté ženy tie slobodné z toho dôvodu, že im pripomínajú, aké bývali sami kedysi zúfalé?
A ak nočná mora, je nenávisť odôvodnená závisťou?
Prídu deti. Inteligentná žena s titulom pred menom aj za menom, odrazu nie je schopná viesť konverzáciu o niečom inom ako o tom, čo má a nemá rado jej dieťa, o tom ako ju pri dojčení bolia bradavky a s nefalšovaním nadšením robí reklamnú kampaň značkovým plienkam a náhradným výživám.
Čo sa tým ženám porobilo?
Poznáte ten pocit, keď si uvedomíte, že sa s nimi nedá vydržať?
A sú všade. Ako sekta. Obliekajú sa tak isto, hovoria tak isto a obetovali sa z toho istého dôvodu.
A ďalšia dôležitá skutočnosť je - ako sa vysporiadať počas tohto všetkého so svojou vlastnou a v neposlednom rade s partnerovou rodinou.
Nakoľko sú vzťahy s ľuďmi, ktorým sa chystáte vstúpiť do rodiny, dôležité?
Keď s niekým randíte, rozdávate si to s celou rodinou?
Ak si s nimi nerozumiete, môže stroskotať celý váš pokus o vzťah. Škoda. No ak sa s nimi rozumiete nadmieru dobre, niekedy je to tak, že sa po veľkej a konečnej hádke musíte rozísť s jeho rodinou, nie s ním...
No ale, keď sa s niekým rozídete, kam tá láska potom ide...?
