Viem však, že písanie ma napĺňa a robí šťastnou. Tak teda ak si toto niekto niekedy prečíta klamte mi o tom aké to je vtipné, pekné, a aktuálne lebo veď všetci klamú. Nie ako prežitok minulosti keď človek nesmel na plno vyjadriť svoj názor, taktiež nie preto lebo by im zato hrozil trest basy, či nebodaj smrti. Ale práve preto aby bol svet krajší. Pretože nikto nemá rád slzy na tvári deti, pretože svet je zlý a nespravodlivý a teda niektorý si zaslúžia jemnejšie zaobchádzanie, pretože muži a ženy nie sú rovnako silný a tak vždy niekto niekoho musí pre niečím chrániť. Čo o nás raz napíšu v budúcnosti, aký si urobia názor keď dnešní ľudia podávajú veci skreslene a upravene. Ide o to aby sme sa čo najviac zamerali na cieľovú skupinu a snažili sa ju prilákať k nášmu produktu, znie určite jedna z hlavných poučiek pre marketing a predaj. Ale za akú cenu? Musím najprv dôkladne zahrať ľuďom na city zamerať sa na ich slabosti, toto všetko sa dnešní mladí človek učí na vysokej škole. Ako dostať z chorého dieťaťa, zúfalej ženy, či iného bezmocného ľudského stvorenia čo najviac peňazí, zisku reklamy. Samozrejme bez klamstva, iba z pretvárkou, prikrášlením, nastavením svetiel, zvuku, dojemnej hudby v pozadí, či správne zvoleným strihom prípadne slovosledom. Preto sa pýtam sama seba kto mi dnes už úprimne povie či smiem poskladať naspäť svoj sen, ktorý sa roztrieštil na milión malých mikročastíc ešte v čase keď som ani nevedela, že mikročastice existujú, sen o tom stať sa človekom, ktorého najväčšia sila je v tom čo napíše na papier. Kto vám už dnes povie úprimne, ale bez poníženia, honoráru či prípadne ešte aj s dobru konštruktívnou kritikou povie kam sa máte uberať? Nikto ľudia si radšej vymyslia, štandardy, normy a bubliny len aby nemuseli hovoriť pravdu prípadne nevulgárne vyjadrovať svoj názor. Preto som sa ja neodvážila vojsť do svojej hlavy a dať z nej veci na papier už viac ako 4 roky, lebo nezodpovedám normám a štandardom spoločnosti. Pretože môj talent nie je komerčný a nedá sa hodnotne predať. Ale to nevadí, hlavné je že mňa to uspokojuje a možno raz zažiari hviezda nádeje a ja budem môcť tento svoj mini talent rozvinúť v niečo veľkolepé na konci s ohňostrojmiJ
Klamanie talentom
Pustiť sa znovu do písanie je tá najťažšia vec na svete, človek neverí sám sebe neverí nikomu a ničomu, a prečo by aj mal?! Veď všetci klamú, ako neraz povedala jedna známa postava v ešte známejšom seriály. Ľudia klamú o sebe, o láske a o peniazoch teda prevažne, ako môžeme v poslednej dobre vídavať niekde sa klamú aj o svojom talente. Prečo by som mala začať znovu písať keď mi z tých pár rokov už veľa ľudí povedalo, že nato nemám, že je to iba šedý nepredajný priemer. Patrím aj ja medzi tú skupinku hviezdnej roty, ktorá stále dookola nezmyslene skúša či raz náhodou sa v nej neobjatý malý kúsok komerčne predateľného talentu?