Z Dukly na Devín peši za 1 deň ?

Čo je vlastne cesta hrdinov SNP?
Cesta hrdinov SNP je turistická trasa, ktorá vedie cez celé Slovensko z Duklianského priesmyku až na hrad Devín v Bratislave, je to najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku označená červenou značkou a je dlhá cca 770 km. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945. Turistická trasa vedie cez Ondavsku vrchovinu, Čergov, Šarišskú vrchovinu, Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Malé Karpaty ..

Začiatok na Dukle
Stretnutie sme mali dohodnuté presne o 10:02 na Dukle - hoteli situovanom v peknom, tichom prostredí Dulového námestia - konkrétne pred nevkusnou vyschnutou fontánou neďaleko hlavnej autobusovej stanice plnej bezdomovcov a zlodejov, ktorý mimochodom stihli premenovať na hotel Apollo a pridať mu štyri hviezdičky. Zrejme im už za tie roky liezla na nervy tá jedna, červená ..

.. ráno na Dukle ..

Po úvodnej spoločnej fotografii pri Dukle sme začali našu púť po červenej značke. Rozhľadňu na Dukle sme odignorovali, pretože sme nemali čas na podobné zábavky. 15-členný team s nabalenými ruksakmi v ktorých okrem štandardnej výbavy nechýbali ani snežnice, plašidlo hladných medveďov, badmintonova raketa proti otravným motýľom ale ani kompaktné strúhadlo na syr poprípade meč na sebaobranu počas prípadných konfliktov s opálenejšími návštevníkmi lesa menej prispôsobivého charakteru, ktorí majú v obľube kradnúť stromy a pilovať ich vo výške rúk pre vlastnú alebo susedovu potrebu ..

.. plne naložení kráčame po červenej značke ..

.. stále na Slovensko-Poľskej hranici ..

Pred Údolím smrti sme išli popri podzemnej jaskyni, ktorá zrejme nevznikla postupným odplavovaním horniny a dokonca v nej ani nežijú slepé, bezfarebné a skoro priehľadné garnáty, červy, hmyz, mloky, kôrovce ba dokonca ani jaskynné ryby. Všimol som si z nej vychádzať od prirodzenia prirodzenú blondínu na vysokých štekloch, okuliarmi cez trištvrte hlavy s čivavou pod pazuchou. Niekedy sa až divím, že akí ľudia chodia do jaskýň ..

.. jaskyňa pri Údolí smrti ..

Veľmi opatrne a obozretne sme prešli Údolím smrti, ktoré dostalo meno podľa najväčšej tankovej bitky v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. V Údolí smrti nás neustále ohrozovali autá, dodávky, autobusy a trolejbusy, takže prechod týmto úsekom bol mimoriadne obtiažny pretože sme išli mimo vyznačenej turistickej trasy prechodu pre chodcov. Našťastie sa nikomu z nás nič nestalo a v kľude sme si vychutnali výhľad na okolité hory. Konkrétne 107 metrov vysokú City Business Center I a 103 metrov vysokú centrálu VÚB Banky - 24 poschodovú vežu valcovitého tvaru a elipsovitého prierezu ..

.. Údolie smrti, stačila by chvíľa nepozornosti a bolo by po nás ..

.. výhľad na okolité hory ..

.. exponovaný terén, kde bolo nutné pridržiavať sa pouličnej lampy ..

Za Údolím smrti sme objavili prvý prameň, ktorý sa nachádzal pri kamennej lúke a ktorej miestny nepovedia inak ako 'u Orbána'. Tento prameň disponoval až tromi rôznymi druhmi potrebných tekutín. Neváhali sme ani 3 sekndy a ihneď sa občerstvili lahodnými nápojmi zlatistého charakteru s estetickými penovými doplnkami, ktoré nám dodali chýbajúcu energiu. Zasadli sme nad mapu a spoločnými silami v kľude vybrali vhodné miesto na zakempovanie v národnom parku Medická záhrada ..

.. prameň pri lúke u Orbána ..

.. Mišo, Palo, Zuzka, Mima a Katka na lúke u Orbána ..

.. dôkladné vyberanie vhodného fleku na najbližšie zakempovanie ..

Po príjemnom občerstvení sme pokračovali ďalej popri uzatvorenom chodníku, ktorý bol od októbra do augusta zatvorený z dôvodu zvýšeného výskytu úchylov. Ešte v nedávnej minulosti bol tento chodníček prístupný najmä častým návštevníkom neďalekej nočnej útulne Moulin Rouge, poskytujúcej erotické služby nadržaným turistom ..

.. uzavretý turistický chodníček ..

.. obrovská útulňa Moulin Rouge poskytujúca erotické služby turistom ..

Keďže sme nemali čas na pozastavenie sa a osvieženie v tejto útulni, čo poniektorí ľutujú dodnes, pokračovali sme do národného parku Medická záhrada, ktorá sa vyznačuje svojou veľkou rovnou lúkou uprostred parku, na ktorej už zakempoval nejeden turista. Rozložili sme stany, povyberali spacáky a dopriali si 28 minút oddychu. Samozrejme nechýbali cestoviny, ktoré sme uvarili vo vode z čerstvej bystrinky a taktiež dodali červeným krvinkám Frankovku modrú, ktorá sa ihneď po otvorení stratila v útrobách našich smädných ústnych dutín ..

.. kempovanie v národnom parku Medická záhrada so 4. stupňom ochrany ..

.. poniektorých cesta pekne zmorila, zaslúžený oddych si dopriali práve v tomto parku ..

.. Zuzka pripravuje cestoviny, nechýba kečup, syr a korenie ..

.. číra pramenitá voda z bystrinky ..

.. expedičná strava ..

Oddýchnutí sme sa vybrali severnou stranou cez Špitálske údolie popri ulici 29. augusta i napriek tomu, že bolo 3. apríla. Boli sme nanajvýš opatrní a obozretní, pretože sa povrávalo, že sa v tejto lokalite vyskytujú 2 levy. Pokúšal som sa vysvetliť preľaknutým dievčatám, že levy sú rozšírené v savanách a stepiach Afriky na juh od Sahary a v severozápadnej Indii, ale bolo mi to hovno platné, keďže po krátkej chvíli na nás skutočne civeli 2 levy s otvorenými papulami pripravené zaútočiť rovno z policajného prezídia. Ešteže sme náhodou stretli krotiteľa levov a duchov v jednej osobe, ktorý nám zabezpečil relatívne bezpečné prejdenie tohto obtiažného úseku, ktorému sa na kilometre vyhýbajú zlodeji, vagabundi, feťáci, díleri a politici usvedčení z korupcie ..

.. jeden z dvoch zúrivých levov ..

.. pri dvoch levoch ..

.. s náhodným krotiteľom divých levov ..

Dumal som nad tým, čo takého tu môžu tieto levy strážiť, prečo sa vyskytujú práve v tejto lokalite, ale po chvíli mi to bolo jasné. Obrovské logo Maxi Erotic Shop sa naozaj nedalo nevšimnúť. Po pár metroch sme sa dostali ku ďalšiemu nebezpečnému úseku, v ktorom hrozil pád lavíny. Ako dobre, že sme sa nerozhodli absolvovať túto trasu v zime ..

.. obľúbené a vychytené miesto strážené dvomi levmi ..

.. lavínové nebezpečenstvo na úpätí Špitálskeho údolia ..

Na mape bol zaznačený prameň, ktorý som po krátkom hľadaní síce našiel, ale na sklamanie všetkých bol úplne vyschnutý ..

.. vyschnutý prameň v Špitálskom údolí ..

Cesta priaznivcov PNP pokračovala cez námestie SNP, doplnené americkými sračkami KFC a McD plné typických tínejdžerov, čo sa sem doviezli lanovkami, zubačkami, autami a električkami, ktorí iba neveriacky krútili hlavami a z ich výrazov sa dalo pomerne jasno čítať: "To nemyslíte vážne, fakt idete až na Devín ?!" Samozrejme že vážne, ako inak ..

.. cesta priaznivcov PNP cez úsek námestia SNP ..

Cez podchod Mierového námestia sme sa dostali ku rozhľadni Zemeguľa, na ktorú sa Katka rozhodla vyjsť za asistencie Maťa a Mimy. My ostatní sme zatiaľ posedávali na mramorových posedoch Fontány mieru a hľadeli na domček pomenovaný Grasalkovičov palác, ktorý síce podľa názvu vzbudzuje dojem, že sa v ňom predáva tráva a alkohol, ale realita je v skutočnosti taká, že sa v ňom občas nachádza figúrka - panáčik známy pod pseudonymom prezident Slovenskej republiky. Aby som nezabudol dodať, bolo to v oblasti Nízkych Tatier, neďaleko chaty M. R. Štefánika, okolo ktorej sme iba prešli a pokračovali nepríjemným výšľapom zo sedla Priehyby na hrebeň smerom k Donovalom ..

.. mramorové posedy na Mierovom námestí s mierumilovnými ľuďmi ..

.. Katka na vrchole ..

.. na hrebeni Nízkych Tatier pri chate generála M. R. Štefánika ..

.. nepríjemný výšľap zo sedla Priehyby ..

.. úzke chodníčky cez kosodrevinu ..

.. výhľady z Nízkych Tatier ..

.. konečne Donovaly ..

.. výhľady z Donovalov na vrcholy okolitých kopcov ..

Konečne sme úspešne dorazili ku Slavínu, pamätníku a jedinému funkčnému vojenskému cintorínu, ktorý sa nachádza na predhorí Malých Karpát. Vstupné kazetové dvere do obradnej siene boli vykladané mramorom z vonkajšej strany ich zdobil bronzový reliéfny súbor pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Aj mi prišlo ľúto jedného zo znázornených vojakov, ktorý mal očividne alergickú rinitídu známu ako silnú sennú nádchu a sochár ho zachytil práve v momente, kedy si utieral nos do zástavy. Posledné prevýšenia pod samotným Slavínom nám dali zabrať, ale po štvornožky sme ich napokon zvládli. Po nádherných výhľadoch na ambientnu scenériu širokého okolia sme si dopriali chvíľu oddychu, po ktorej sme sa pobrali do vysokohorskej chaty Funus ..

.. konečne Slavín pred nami ..

.. vojak so silnou sennou nádchou ..

.. tesne pod vrcholom Slavína ..

.. náročné prevýšenie pod vrcholom Slavína ..

.. výhľady zo Slavína ..

.. o náročnosti výstupu na Slavín svedčí napríklad aj toto tričko ..

.. nastal čas zhodiť batohy a dopriať si chvíľu odpočinku ..

.. pochopiteľne sme dodržovali pitný režim ..

.. poniektorých výstup úplne zničil ..

.. Slavín v plnej kráse a unavení turisti zdolávajúci cestu priaznivcov PNP ..

Horská chata Funus s krbom vo vnútri nás pohostila opäť lahodnými nápojmi chmeľového charakteru. Zasadli sme na terasu s výhľadom na okolité stoly, ďalších peších turistov, plot a jeden strom. Táto horská chata sa vyznačuje negatívnou vlastnosťou a to, že sa tu návštevníci ľúbia omylom zabudnúť a inak to veru nebolo ani s nami. Rundy chodili, pivo tieklo potokom, zábava gradovala a slniečko pomaly a nekompromisne zapadalo ..

.. pred horskou chatou Funus neďaleko prírodnej rezervácie Horský park ..

.. čerstvé pivo rovno z prameňa ..

.. Zuzka a Ebe s oporným chmeľovým múrom ..

.. úprimná radosť zo života ..

.. na terase v horskej chate Funus ..

.. príprava jedla v horskej chate Funus ..

.. príprava dobrotky 'čobadal' (čo batoh dal) ..

.. ešte natrhaná parenica a jedlo bude hotové ..

.. hody na terase v horskej chate Funus ..

.. chuderke Žofke sa ušiel len posledný kúsok papriky ..

Vydali sme sa cez chránené územie Horského parku na Súbežnú cestu, kde sme kvôli slabému značeniu stratili značku a zablúdili. Maťo sa snažil nájsť cestu, ja som našiel skratku, ktorá sa časom ukázala ako absolútne nepoužiteľná a museli sme sa vrátiť naspäť na hrebeň Súbežnej. V poslednom čase, asi tak posledných 18 rokov, nemám veru na skratky šťastie ..

.. výhľady zo Súbežnej cesty ..

.. Maťo sa snaží nájsť cestu, ale neúspešne ..

.. navrhujem skratku vľavo cez tieto černice a idem pochopiteľne prvý ..

.. skratka cez černice sa už teraz ukazuje ako nie úplne najlepší nápad ..

.. skratka bola dobrá akurát na kvety, ktoré si Ebe natrhala v opustenej záhrade ..

Po neúspešnej skratke a opätovnom nájdení správnej trasy sme sa dostali do Mlynskej doliny, v ktorej sa okrem diaľnice, áut, budovy STV a cintorína nachádzala aj zaujímavá dopravná značka informujúca o výskyte pobehujúcich černochov po klavíri. Keďže nás to naozaj zaujalo, veď to nie je bežná vec, tak sme pri tejto značke vyčkali asi 10 minút, čo sa neskôr ukázalo ako zbytočne zabitý čas. Široko ďaleko žiadny klavír a černocha sme už nestretli vôbec. Zrejme sme sa tu vyskytli v nesprávnom čase, ročnom období, alebo je to možno len značka, ktorá má za úlohu zmiasť okoloidúcich, ktohovie ..

.. černocha behajúceho po klavíri by ste tu zrejme hľadali márne ..

.. žiadny klavír, žiadny černoch ..

Každý z nás, komu ostalo menej ako 15 eur si mohol prezuť topánky. Túto akciu som videl popravde prvý krát v živote, tak som ju chcel vyskúšať. Povedal som si, že prísť na Devín v nových topánkach bude desne cool, tak som si išiel vybrať novú obuv. Pri dôležito sa tváriacom pánovi som vytiahol ‚dvacku‘, na čo som započul iba spŕšku nadávok, nejaké šomranie a koniec vety: ".. a už sa tu nikdy neukazuj, parchant jeden!"

.. ak máte viac ako 15 Eur, utekajte kade ľahšie ..

Presunuli sme sa k Botanickej záhrade, kde sme hľadali nejaké boty, ale na naše sklamanie boli všade iba kvety. Posadali sme sa na schody a navrhli presunúť sa na Devín autobusom. Dohodli sme sa, že budeme všetci stáť, aby sme si neskracovali trasu nejakým vysedávaním a zároveň presúvaním sa, čo bolo od prvého momentu neprípustné. Nastúpili sme do autobusu a stáli v ňom až po Devín. Spravili sme si fotku pri poslednom rázcestníku, kde červená značka končí a presunuli sa do niekoľko metrov vzdialeného šenku, v ktorom sme dodatočne oslávili poloúspešnú akciu z Dukly na Devín za 1 deň. Polo preto, lebo autobus nebol vopred dohodnutý, ale keďže nastali rôzne okolnosti s ktorými sme nerátali, ako napríklad vysoké promile, silné slnko, unavené nohy, psychická labilita niektorých účastníkov, otlaky a ďalšie nepríjemnosti, museli sme zvoliť túto alternatívu ..

.. Palo skúša hrať tetris na lístkovom automate ..

.. po náročnom zostupe po schodoch ..

.. pri poslednom rázcestníku pod hradom Devín ..

.. zničené účastníčky cesty priaznivcov PNP v krčme pod Devínom ..

.. kým Zuzka sa teší z úspechu, Tonka si je mierne neistá ..

.. Maťo a Tonka v cieli ..

Ako som spomínal úvodom, túto trasu sa ešte nikomu nepodarilo úspešne zdolať. My sme sa o to pokúsili aby sme na vlastnej koži zistili, či je to naozaj tak veľmi náročné, ako vravia ostrieľaní pupkatí turisti vo flanelových košeliach ..

A či sme to úspešne zvládli alebo nie, nechám teda na vás ..