Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy sa rozprestiera na Podunajskej nížine vedľa slovenského a slovensko-maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak morský, beluša malá a volavka purpurová. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je medzinárodne významným vtáčím územím (IBA). Dôležitou zložkou živočíšstva navrhovaného chráneného územia sú ryby, v Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Dobré, že?
Podopretá pokrivená tabuľa informujúca o chránenej krajinnej oblasti a o chránenom vtáčom území európskeho významu sa nachádza pri zničenom lese neďaleko Slovnafťáckej hrádze vedúcej až do Gabčíkova. Hneď tu si všímam zopár prvých snežienok, smutne hľadiac na pneumatiky a iný bodrel vôkol seba. Okrem rôznych igelitových vriec si všímam množstvo plastových fliaš, kadejaké pásky, jeden obal od mlieka a iný odpad, ktorý tu už leží veru nejeden piatok. Jedno veľké a zároveň skoro prázdne igelitové vrece balím do ruksaku s úmyslom ho vyhodiť do najbližšieho kontajnera. To som ešte netušil, ako sa mi o chvíľu zíde ..
Prechádzam ďalej po modrej značke a všímam si veľkú tabuľu oznamujúcu zákaz vysypávania odpadu v zmysle kadejakých paragrafov, odstavcov, písmen a ďalších právnych nezmyslov, ktoré zrejme fungujú (a aj to len občas) niekde na papieroch. Ani nie 3 metre od tohto zákazu sa nachádza vysypaný pomerne veľký stavebný odpad, hneď pri ceste, veď načo by ho niekto odvážal do kontajnera, keď ho môže vysypať rovno sem. Alebo hocikde. Alebo radšej tam do lesa, kde ho uvidí menej ľudí, veď čo tam po nejakom chránenom území. Práve teraz sa mi sem hodí pesnička spred dvadsiatich rokov ‚Buldozér‘ od ‘Bez ladu a skladu‘ v ktorej sa okrem iného spieva: „No koho to zaujíma, koho to zaujíma, zaujíma vás vôbec niečo? Zaujíma niekoho vôbec niečo?“
.. hlavne že je to monitorované územie ..
Vyberám sa radšej po lesnej cestičke, všade je ticho a kľud akurát vtáčiky jemne popičievajú na holých konároch stromov, keď zrazu predo mnou prebehne srnka. Spomaľujem, sledujem ju a zároveň sa v duchu vytešujem z toho, že ešte stále sa dá v našom smradľavom meste vidieť nejaká voľne žijúca zver. Pozerám smerom kam zdrhla a vida .. pneumatika! Ďalšia prirodzená dekorácia lesa svojvoľne pohodená kúsok od cestičky. Po pár metroch vidím ďalšie snežienky, tentokrát pri hrdzavej plechovke neďaleko polystyrénu. Nasledujú nádoby od olejov do motorov, plastové fľaše, veľký sklenený zaváraninový pohár alebo dokonca staré okná doplnené snežienkami, ktoré sa to tu snažia aspoň trošku skrášliť. Samozrejme nechýba sklo, veľká bandaska a iný bordel rozhádzaný hocikde po lese. Zosadám z bicykla, vyberám vrece a začínam ho pomaličky napĺňať. Vyhýbam sa akurát sklu, nechcem ho roztrhať ..
.. no nie sú krásne? ..
Pokračujem ďalej po modrej značke, ktorú tu v máji minulého roku obnovovala partička nadšencov z Hikingu. Hneď za prvou zákrutou ma čaká ďalšie prekvapenie - kopec papierových krabíc, vriec a iných odpadkov. Nasleduje cestička na ktorej sú ďalšie smeti - fľaše, obaly z kondómov, navlhčené vreckovky no proste hocičo. Neviem, či sa ľudom vynášať odpadky do kontajnerov nechce, či je to len lenivosť, poprípade zvláštny koníček alebo obyčajná ľudská jebnutosť. Skôr zrejme to posledné ..
Pomaly napĺňam vrece, šúcham ho za sebou po zemi a druhou rukou tlačím bicykel. Dnešnú bajkovačku som si predstavoval rozhodne inak, ale tak .. čo už .. hovorím si. Aspoň netliacham do kamier v naškrobenom saku drísty o tom, ako veľmi chcem niečo zmeniť k lepšiemu a skutek utek, ale radšej rovno spravím niečo sám od seba. Aj keď len pre dobrý pocit ..
Nachádzam ďalší bordel rôzneho charakteru, veľa pneumatík, nejakú časť auta, ale aj červený kýbel, celé vrece mulchu, dokonca aj záchod, ale popri tom sú všade. A sú ich tisíce. Malé biele snežienky, ktoré sa snažia pritiahnuť moju pozornosť od všetkého toho bordelu naokolo. Ešteže tu sú ..
PS.: Chcem sa dopredu ospravedlniť správcovi horárne Topolové, ktorý si pri dverách nájde jedno plné vrece bordelu. Je mi to ľúto, ale naozaj som ho nemal ako vziať so sebou. Ak by ho niekto odviezol do kontajnera, patrí mu moje ďakujem ..
