Vlastne iba rušnejšie než zvyčajne. To znamená, že do úzkych dvier sa tlačili traja ľudia. Dvaja sa agresívne strkali lakťami (zjavne kamaráti, mohli mať tak 14) a vôbec nebrali ohľad na asi 65-ročnú babičku. Mala bicykel opretý o stojan a stále ho po očku pozorovala. Kvôli jej zjavne úbohej váhe (kosť a koža), som sa čudovala, že tento boj o vstup nevzdala už skôr. Dvaja adolescenti totiž neprestávali v strkanici. No napokon babka rezignovala a začala si aspoň prezerať tovar, ktorý bol vyložený pred vchodom.
„Tepláky - akcia - 100 Sk!! Tričko - akcia - 100 Sk!! Krátke nohavice - akcia - 100 Sk!!" vykrikovala predavačka.
Určite z dediny, pomyslela som si, keď som počula to „Teplááááááky.. Tričkoooo.. Nohaviceee.." Myslím, že som sa nemýlila, ale to teraz nie je podstatné. Akonáhle zbadala, že sa niekto díva na „jej" tovar, dvoma skokmi bola pri našej úbohej babičke a začala vyberať jeden druh textilu za druhým.
„Dobrý deň, mladá pani (!!), chceli by ste si kúpiť nejaké pekné moderné nohavice?? Ale prečo by nie?! Poďte, pozrite si tieto, tie vám budú určite dobré. "
Aj z cca 1 a pol metra som videla číslo na spomínaných nohaviciach. XL. Nemusím azda pripomínať nezdravé miery tej babičky. Maximálne M. Pomyslela som si však, že keď si to vyskúša, bude vidieť, že jej je to naozaj veľké. Ale predavačka sa jej skúšku v kabínke ani len nechystala ponúknuť. Mohlo to byť aj preto, že tam nijakú kabínku nemala. A tak milej babke len priložila nohavice k jej nohám (aj to len na pár sekúnd) a.. hotovo!! Predavačka bez mihnutia bežala k pokladni a začala blokovať. Popritom sa pýtala:
„A nechceli by ste ešte toto tričko?? Výborná ponuka - lepšiu nenájdete!!."
A babka podišla bližšie, aby sa na tričko pozrela. Zrazu mi z toho prišlo jemne zle a tak som odišla. Myslela som, že sa koniec toho príbehu nedozviem, no cestou domou ma babka na bicykli dostihla. Na každej strane riadidiel mala prevesenú jednu tašku. Prišlo mi jej ľúto, pretože dve tretiny dôchodku práve minula, no na druhej strane som sa začudovala, že tu stále žijú ľudia, ktorí sa dajú oklamať dedinskými predavačmi v meste.
A tiež som bola zhnusená, že predavačka si také niečo dovolí. A navyše k starým ľuďom. Úcta a slušnosť jej asi nehovoria nič. Týmto by som ju chcela pozdraviť a spýtať sa, či je šťastná, že dnes zarobila o 400 korún viac.
