No teraz sú prázdniny v plnom prúde a ja si môžem dovoliť byť hore aj do druhej a nikto ma nebude buzer***ť, prečo ešte nespím, a že ráno nevstanem. Pravidelne spávam aspoň do jedenástej a „slinu" mám bežne aj cez deň. Ale nie až takúto. Už bude pomaly jedna a ja som napísala dve recenzie a dva články do blogu. Toto je prvý.
A takto náhodou som prišla na to, že si nemôžeme vyberať, kedy príde inšpirácia. No keď je už tu, treba to využiť, sadnúť si na sedačku, prikryť perinou a písať. A určite nie spať. Myšlienky treba nechať prúdiť samé, nech preniknú perom len ako nástrojom mysle a zaznamenať ich na papier, alebo ešte lepšie do počítača, kde ostanú zvečnené, až kým sa nerozhodnem ich vymazať. A ako sa poznám, hneď ráno tak urobím.
Dobre, mami, už končím. (A že žiadna buzer***a.)
