Celý večer som ťa hľadala, potajomky sa na teba pýtala kamarátok. Keď si sa konečne objavil, bála som sa ti prihovoriť. Potichúčky a nenápadne si sa obzeral po celej miestnosti, s nikým si sa nebavil. Veď mi aj vraveli, že nerád rozprávaš. Tak som ťa radšej nechala tak. Namiesto toho som sa tvárila, ako super sa zabávam, aby si si nevšimol jeden z tých mojich roztúžených pohľadov. Neviem, či si si to vtedy všimol, nikdy sme to spolu nerozoberali. Nevedela som skadiaľ si alebo ako sa voláš. Bol si pre mňa tajomným neznámym. Nazvala som ťa Maťo.
Keď som si ťa po polnoci priviedla domov, bol si taký istý ako tam. Nič si nehovoril a zasa si si všetko dôkladne poobzeral. Celý večer sme sa na seba nemo dívali, usmievali, láskali sa pohľadmi. O chvíľku sme spolu zaspali.
Už je to dlhý čas, čo sme spolu. Si stále taký istý. Nikdy mi nenadávaš, nikdy sa na nič nesťažuješ. Niekedy ma hnevá, že ani nič nepochváliš. Si nenáročný vo všetkom. Jediné čo odo mňa chceš je, aby som ťa pri obede kŕmila vlastnými rukami.
Návštevy príliš nemáš rád. Ani si nesadneš, len stojíš a nemo hľadíš. Najviac na tých, ktorí majú blond vlasy. Ešte som neprišla na to, či to je preto, že sa ti tak nepáčia alebo naopak. Ja ťa pre istotu vždy ospravedlním a otočím všetko na vtip. Viem ako nerád máš spoločnosť. Hlavne, ak je niekto krajší ako ty. Vtedy by si vraždil. Nemusíš žiarliť, ja ťa mám rada takého aký si. Nikdy by som ťa za nikoho iného nevymenila.
Večer sa ti vždy nežne prihováram. Kladiem ti otázky, hoci viem, že na ne nikdy nedostanem odpoveď. Ľúbim ťa a budem ťa ľúbiť stále. Si predsa moja najobľúbenejšia akváriová rybička.
