Ak máte pocit, že toto všetko by sa malo odohrávať skôr na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, tak Vás v tomto príspevku vyvediem z omylu (na konkrétnom príklade z prípravy problematiky obchodovania s emisiami). Všetky tieto témy sa budú totižto prejednávať na modelovej konferencii, ktorú organizujú študenti piateho ročníka FMV a bude sa konať na Ekonomickej univerzite.
Každá konferencia, na ktorej som sa doteraz zúčastnila ma na začiatku očarila atmosférou odbornosti a noblesy. Veľmi chcem tento pocit zažiť a dopriať ho aj ostatným účastníkom našej modelovej konferencie. No tento krát to bude iné. Nebudem len pasívnym prijímateľom informácií, budem tým, kto sa tvorivo podieľal na organizovaní konferencie a komu informácie prechádzali hlavou dávno pred ňou, počas precíznych príprav stanovísk a draftov. Bolo nutné myslieť na najmenšie maličkosti a nenechať nič na náhodu, mať záložné plány a hlavne, nezastaviť sa pred prekážkami. Tieto prekážky sú však vzácne. Môžeme si vyskúšať organizáciu s plným nasadením, no prípadné zlyhanie nepovedie k žiadnym svetovým konfliktom.
Rada by som celý obsah konferencie ilustrovala na konkrétnom príklade: Som predstaviteľom delegácie ASEANu, ktorá bude rokovať v ekonomickej sekcii. Predmetom rokovaní je v súčasnosti často preberaná, no o nič menej doriešená, otázka obchodovania s emisiami. Naša sekcia priamo nadväzuje na environmentálnu - my chceme vyriešiť „ako“ a oni „koľko“ emisií je vhodné vo svete obchodovať. Možno už účasť v delegácií ASEANu (ktorého väčšina členských štátov je zaraďovaná medzi rozvojové krajiny) mi umožnila vytvoriť si lepší prehľad o postojoch rozvojových krajín, ktoré doteraz s emisiami neobchodovali a o pozíciách, ktoré prezentujú veľkí hráči ako EÚ, či USA.
Musím upozorniť, že ako študentka Fakulty medzinárodných vzťahov som sa už s touto témou stretla. Bolo to na predmete Medzinárodné hospodárske vzťahy. Práve v čase konania skúšky z tohto predmetu sa stretli zástupcovia štátov na rokovaní v Cancúne a jednou z otázok skúšky bol výstup z týchto rokovaní. Môj postoj, ktorý som zrejme podobne ako ostatní spolužiaci v tom čase zaujala, zahŕňal preštudovanie článkov dohody a ich memorovanie. Chýbali mi však súvislosti a chýbala mi motivácia! O tri roky neskôr sa s environmentálnou problematikou stretávam opäť, no toto je iné, príjemnejšie. Všetko zapadá do kontextu a mozaika je dokončená. Ak som svoje vedomosti o Kjótskom protokole, UNFCC, emisiách CO2 a spôsoboch obchodovania s nimi mohla aplikovať pri reakciách na drafty, ktoré pripravoval predseda sekcie, dostala som vždy spätnú väzbu vo forme upraveného draftu. Rovnako aj počas rozhovorov s kolegami, keď sme si vymieňali dojmy na jednotlivé stanoviská. Opäť som síce študovala oficiálne dokumenty ale môj postoj sa zmenil. Mojím cieľom bolo pripraviť sa tak, aby som bola schopná donútiť ASEAN, EÚ a USA zapojiť sa počas fiktívnych rokovaní do obchodu s emisiami vo všetkých sektoroch ekonomiky a spolu čeliť alarmujúcemu problému, akým je otepľovanie klímy, aby sa dohodli na princípoch obchodovania a sankciách za ich porušovanie. A toto má rozhodne na míle ďaleko od postoja, ktorý študent zaujíma pri študovaní na skúšky.
Pevne verím, že všetky tieto skúsenosti budeme raz môcť využiť a možno sa všetci opäť stretneme na konferenciách, či už o environmentálnych, energetických alebo ekonomických problémoch, ktoré už budeme organizovať ako profesionáli.
Autor: Daniela Nováková
