Už dlhé roky sa Ekonomická univerzita v Bratislave snaží zbaviť nelichotivej nálepky „električková škola" (škola, ktorú vyštuduje každý, koho neprejde električka) a budovať imidž modernej univerzity. O tom, že ide o proces dlhodobý a neľahký svedčia, nielen existencia skupiny na Facebooku s názvom „Ekonomická je najťažšia stredná škola v Petržalke", ale aj kritické výroky mnohých politických činiteľov a známych podnikateľov, ktorí bratislavskú univerzitu vyštudovali a jej úroveň verejne odsúdili. Nebolo to až tak dávno, keď predseda parlamentu a zároveň absolvent Ekonomickej univerzity Richard Sulík odpovedal v rozhovore pre SME na provokatívnu otázku, či súhlasí s tvrdením, že EUBA je najlepšia stredná škola v Bratislave, veľmi svojsky: „ Áno, medzi strednými je ta škola veľmi dobrá. Jej úroveň je totiž nízka. Bola to proste električková škola, ktorú musel zvládnuť skutočne každý." Pán Sulík promoval pred ôsmymi rokmi a počas rozhovoru stihol aj predvídať, že ho za tieto výroky v diskusiách ľudia „zožerú". Nuž študenti a vedenie školy by mu za tieto tvrdenia len ťažko zatlieskali.
Faktom však ostáva ,že univerzite sa právom vytýka nedostatočný výskum a slabé prepojenie výučby na prax. Dnes už ale vôbec neplatí tvrdenie, že Ekonomickú univerzitu zvládne každý. Nezvládne. Stačí si len pozrieť štatistiky úspešnosti absolvovania niektorých skúšok, z ktorých je hneď zrejmé, že dnes zďaleka „neprelezie" každý . Škola dokonca začala prijímať o 20% až 25% študentov menej ako tomu bolo v minulosti, aby si udržala status univerzity.
Podľa zverejnených informácií na portály z dielne Ministerstva školstva z roku 2009 (www.absolventideu.sk), Ekonomická univerzita sa so sumou 910€ nachádza na druhom mieste vo výške priemerných platov jej absolventov. Najlepšie je na tom Fakulta medzinárodných vzťahov s priemerným platom absolventa 1055€. Na električkových študentov celkom slušné, nie?
Čo sa týka prepojenia na prax, nepriaznivú situáciu sa snaží už piaty rok vylepšiť Fakulta medzinárodných vzťahov so svojím projektom Modelovej konferencie. Druhá najmladšia fakulta školy, ktorá vznikla len roku 2000, každým rokom „produkuje" okolo 100 nových diplomatov so znalosťou troch svetových jazykov. Koordinátor a zakladateľ projektu „modelovky" Ing. Peter Rusiňák potvrdzuje, že prepojenie s praxou na škole stále nie je dostatočné: „Modelovka predstavuje jeden z prvých krokov k tomu, aby sme študentom poskytovali lepší servis v príprave na prax a reálny svet, ktorý ich čaká po 5 rokoch štúdia." Zároveň ale dodáva, že si uvedomuje, že ide o predsavzatie, s danými finančnými prostriedkami a situáciou na škole, celkom odvážne a idealistické. Projektu by do ďalších rokov veľmi pomohlo rozšírenie mediálnych a korporatívnych partnerstiev, ako aj získanie trvalých sponzorov. Peter Rusiňák na otázku, prečo by sa firmy mali o podporu takéhoto projektu zaujímať odpovedal prozaicky: „ Podpora vzdelania spadá do corporate social responsibility". Slovenské firmy majú tak príležitosť prostredníctvom podpory Modelovej konferencie prispievať k zvyšovaniu kvality štúdia na Slovensku.
Modelová konferencia sa realizuje vo formáte simulácií série rokovaní na pôde fiktívnej medzinárodnej organizácie (s názvom Forum for 21st Century), ktoré vyvrcholia slávnostnou záverečnou konferenciou za účasti diplomatických zástupcov z viac ako 25 krajín sveta. Študenti - „diplomati" dostávajú jedinečnú príležitosť prezentovať svoju celosemestrálnu prácu a získať spätnú väzbu priamo od „profíkov" a ľudí z praxe. Inými slovami už teraz sa „hráme" na diplomatov a zástupcov štátov či medzinárodných organizácií pod dohľadom odborníkov, aby sme boli pripravení na reálny svet negociácií.
Študenti, ktorí sa na projekt prihlásili, majú možnosť osvojiť si celú prípravu a priebeh rokovaní a značne si vylepšiť komunikačné schopnosti. Veľkou motiváciou je aj stretnutie s možnými budúcimi zamestnávateľmi na slávnostnej záverečnej konferencii.
Dnes už môžeme bez príkras vyhlásiť, že situácia na univerzite sa postupne zlepšuje. Prinajmenšom sa čoraz viac otvára externému prostrediu, čo je základným predpokladom procesu modernizácie. Svedčí o tom nielen zvýšený počet prednášok významných odborníkov a držiteľov Nobelových cien, ale aj založenie celouniverzitného Centra severoamerických štúdií (CNAS). Iniciatíva Fakulty medzinárodných vzťahov v oblasti zapojenia inovatívnych trendov do výučby v rámci Modelovej konferencie je takisto jeden z významných posunov vpred v procese modernizácie Ekonomickej univerzity. A preto by bola veľká škoda, keby tento projekt ostal bez povšimnutia.
Natália Pindrochová
