Baladienka

Havraník mladý, vzlietni hneď!
Po horách, dolinami leť.
Rozprestri krídla pod bránou dúhy,
stras všetky bôle, žiale, neduhy.

Prezraď mi, malá, jak ja mám vzlietnuť,
keď svoje krídla nemôžem napnúť,
keď už sú rokmi zničené,
utrápené a zlomené?

Netúžiš vidieť hviezdy,
kde slnko hniezdi,
kde dážď sa krčí,
kde nebo končí?

Kostičky na prach zdrvené,
krvavé rany zjatrené...
Ale túžim letieť zas!
Aspoň raz! Aspoň raz!

Malá plače. Havran padá,
Strmhlavo svoj hrobček hľadá.
Hoc ešte tvoj rad nenastal,
nik ťa nechcel. Čas tu zastal.