Písmo:
A-
|
A+
Mesiačik žiari besným blkotom.
Malá víla, zdrvená životom,
už netancuje v lesíku,
len tíško plače na pníku.
Tichá hudba prírody
volá nočné národy.
Jemný vánok zavýja,
hviezdam slzy utiera.
Víla vánku vyspievala,
ľudský osud vždy si priala.
Cítiť, ako láska rastie,
pod srdcom si nosiť šťastie...
Kvôli nemu vzdať sa lesov,
zmena vedie ťažkou cestou,
víla život stratiť môže.
Junák jej už nepomôže...
V hĺbke jej ston večný pobudne...
Junák na ňu hnedky zabudne...
Duša sladkej malej víly
v morskej pene sa uchýli...
