Mladučké slzy spod rias svietia,
žiaria túžbou. Sú ako dieťa.
Popod lunou tancujú bosko,
čujú ten živý trkot bozkom.
Dotyk letmý ľalie kvetu...
Isis, Matka, žobrem odvetu!
Bez pľúc, hoc odhodlané pery,
srdce v prstoch a pevné verím!
Verím v nebo aj v zem aj v peklo!
V duši diamantu by zmäklo!
Cítim ten pohľad, úsmev, gesto...
Nedokážem ísť a prejsť cez to.
Snívať a tĺcť do očí hviezdy,
stiahnuť sivákom vlčie uzdy,
prespávať v tichu, klamnom mieri.
Opojná myseľ v skazu mieri.
Však nemôžem prestať, musím byť!
Ja už bez teba nemôžem žiť.






