Chadídža
Začnime s prvou prorokovou ženou Chadídžou. Bola bohatou vdovou, úspešnou obchodníčkou, ktorá zamestnávala mužov. Sám Mohamed začal ako jej zamestnanec. Toto dokazuje, že arabské ženy pred príchodom islamu mohli podnikať a šéfovať mužom. Boli ich rovnocennými a rešpektovanými partnermi. Muži kmeňa Quareiš nevnímali ako hanbu alebo potupu ak ich zamestnávala a rozkazovala im žena. Prorok mal však neskôr iný názor, a preklial každý národ, v ktorého čele by stála žena. (Chudák Mária Terézia. Vládla obstojne, rozhodovala múdro, často lepšie ako väčšina mužských panovníkov.)
Apropo, to že bola bohatou vdovou znamená, že zdedila majetok svojho manžela. Preto neobstojí tvrdenie moslimov, že žena pred islamom nemohla dediť, ale sama sa stávala súčasťou dedičstva. Možno v niektorých kmeňoch, no určite to nebol celoplošný jav.
Podľa hadísov (výrokov zo života Mohameda) to bola práve Chadídža kto inicioval manželstvo s prorokom. Poslala za ním svoju slúžku so žiadosťou aby si ju vzal za ženu. Nech sa opováži podobné gesto urobiť dnešná moslimka v Saudskej Arábii alebo v Afganistane. Také niečo je jednoducho v islamských spoločnostiach tabu. V ideálnom prípade sa žena absolútne so žiadnymi mužmi nestýka, ako by si mohla vyberať manžela. Ženích si pozisťuje, či niekto nemá dcéru na vydaj a pýta nevestu u otca.
O závoji alebo ako Omar Aláhovi radiť musel
Starý Mohamed, znervózňovaný mladými mužmi čo pokukovali po jeho krásnych mladých žienkach im prikázal zahaľovať sa. Samozrejme svoju neistotu predstavil ako Božie vnuknutie:
Korán 33:59 Prorok! Povedz svojim manželkám i svojim dcéram i ženám veriacich, aby stiahli na seba (zahalili sa) svoje žalábib (žilbáb v jednotnom čísle je nepriesvitný závoj, ktorý zahaľuje hlavu, chrbát a hruď ženy) . Je to (takéto zahalenie) lepšie preto, aby neboli spoznané a aby im nebolo ublížené. Boh je veru odpúšťajúci a milostivý.
(pozn. Moslimovia tento verš zdôvodňujú príbehom o po nociach cikajúcich ženách, ktoré by mohli byť považované za otrokyne a ako také obťažované. Aby boli odlíšené ako slobodné ženy, musia sa „označiť“ závojom. Dnes však otroctvo neexistuje, každá a jedna žena je slobodná a žiaden muž nemá právo na ňu siahnuť bez jej súhlasu. A predsa, v 21. storočí mizogýni v Saudskej, Afranistane či Iráne dôsledne rešpektujú výplody zakomplexovaných myslí zo 7. storočia.)
Omar v hadíse Bukhari, v1, bk 8, sunnah 395 vysvetľuje ako inšpiroval Aláha zoslať predošlý verš:
„Môj Pán so mnou (Omarom) súhlasil v troch veciach (...) a čo sa týka závoja žien, povedal som: Ó Aláhov posol! Kiež by si prikázal svojim ženám zahaľovať sa pred mužmi lebo dobrí aj zlí k nim hovoria. A tak bol zoslaný verš o závoji žien.“
Je čudné, ak tvorca vesmíru potrebuje rady od jedného zo svojich stvorení aby priniesol ľudstvu „poriadok“. Omar naivne táral, že sám Boh s ním súhlasí. No nie všetci Mohamedovi nasledovníci boli až takí hlúpi ako Omar. Abdulah ibn Sahr, Mohamedov pisár bol bystrejší. Opustil Mohameda a islam len čo zbadal, že „Boh“ mení svoje verše a uprednostní Abdulahovu verziu ak znie lepšie. To je samozrejme rozsiahla téma na iný článok.
Obavy starnúceho muža, že mladí chlapi by mohli zatúžiť po jeho háreme a jeho manželky by mohli podľahnúť túžbe po mladom a peknom mužovi sa premietli aj do nasledujúcich veršov:
Korán 33:30. Manželky proroka! Ktorá z vás by sa dopustila nemravnosti zjavnej, tej bude znásobené trápenie dvojnásobne. Je to pre Boha veru ľahké.
33:31. A ktorá z vás bude poslušná Bohu a jeho poslovi a dobré skutky bude konať, tej dáme odmenu dvakrát. A pripravili sme pre ňu potravu štedrú.
33:32. Manželky proroka! Nie ste ako ostatné ženy. Ak by ste sa držali bohabojnosti, tak nepovoľujte v tom, čo hovoríte, čím by sa naplnil nádejou ten, v srdci ktorého je choroba . A hovorte slová dobré.
33:33. A ostávajte vo svojich domoch a nezvýrazňujte svoje ozdoby zvýrazňovaním podobným predchádzajúcej Dobe neznalosti.
Z týchto Koránových veršov je jasné, že v predislamskej dobe sa ženy mohli voľne pohybovať, bez závojov, nikábov či buriek, a mohli sa skrášľovať ako sa im zažiadalo. Potom však prišiel „Dar nebies“ Mohamed, a preklial ženy, ktoré by si vytrhávali chĺpky na tvári, „najhorším prekliatím“. Ani nerozoberám Islamskú morálnu políciu, ktorá ženu zbije za vyčnievajúcu ofinku alebo lakeť.
