Moslimov je jedna miliarda. Žijú v rôznych končinách sveta, sú rôznych farieb, národností, kultúr, atď, atď. Väčšina moslimov sú zlí veriaci - nedodržiavajú celé učenie proroka Mohameda, ani ho len nepoznajú. Stačí im modlitba, nepiť alkohol a pár zbytočných detailov (jesť a piť pravou rukou, spať na pravom boku, o pár centimetrov pohnúť pokrovček medzi modlitbami, klopať 3krát, vchádzať pravou nohou,...) .
Čo však s tou agresivitou?
Štatistiky Federal Bureau of Prisons v USA uvádzajú nasledovné:
približne 39% zadržaných občanov je katolíckeho vierovyznania, 35% sú protestanti, a na treťom mieste niečo vyše 7% zastupujú moslimovia. To je celkom slušný výsledok, 7% v porovnaní s 39%, nie?
Háčik je v tom, že celkové zastúpenie katolíkov v americkej spoločnosti je 23%. Protestantov 51%. A moslimov 0,6%.
0,6% obyvateľstva tvorí v base 7% z celkového počtu zadržaných.
V takom Francúzsku sú štatistiky na základe náboženstva a etnickej príslušnosti zakázané, ale podľa reportáže amerických novinárov sa čísla pohybujú okolo 60-70%, pričom moslimovia tvoria asi 12% francúzskej populácie. V Spojenom kráľovstve je 11% zadržaných moslimského vyznania, pričom v populácii tvoria 3%. V Holandsku 20% väzňov moslimského vyznania, ale 5% celkovej populácie. A Švajčiarsko napríklad: 56% zadržaných sú moslimovia, 4,5% moslimov v populácii.
Z toho bohužiaľ vyplýva: áno, sú agresívni. Otázka znie, prečo?
Dnešné generácie mladých moslimov ešte vychovávali ženy vyrastajúce v tradičných islamských pomeroch. To znamená: chlap je boss, rozhoduje o osude svojom, svojej ženy a svojich detí; žena je "doplnok" do domácnosti, v ktorej jej nič nepatrí. Bez povolenia manžela nemôže vykonávať ani len dobrovoľný pôst (čo ak by mal chtíče?) a nemá právo ho odmietnuť. Jej životný priestor je obmedzený na manželovu (!!! nikdy nie manželovu a jej) domácnosť. Svojmu mužovi neprotirečí, to je "neposlušnosť" a muž jej podľa koránskeho návodu najprv dohovorí, ak sa "neumúdrila", môže ju psychicky týrať (ignorovať ako kus handry, ale maximálne tri dni) a ak ani to nepomohlo, jednoducho ju zbije. Menej trpezliví príslušníci silnejšieho pohlavia kroky jedna a dva preskakujú.
Ona sa na bitky nesťažuje ani kamarátkam (ženy v čase Proroka sa jedna druhej sťažovali a boli za to pokarhané), lebo bitka znamená, že bola "neposlušná", je to jej vina a muža sa nikto, ani len boh nikdy neopýta, prečo svoju ženu zbil. On sa k nej správa povýšenecky, breše na ňu ako na psa (Hej ty! Poď sem! Ale okamžite, hýb sa!) ak ma zlú náladu alebo naopak, ak má chuť "srandovať". A je jedno, či je s manželkou sám alebo nie! Bolo to fakt nechutné, a nezažila som to len s jediným moslimským párom!
Ona nemá štipku sebavedomia, snaží sa predvídať mužove rozmary, aby mu nebolo niečo náhodou proti vôli. A túto svoju neistotu a komplexy prenáša na svoje deti. Z pocitu poníženia vyklíči zlosť a nenávisť voči celému svetu, ktorému sa potom snažia "ukázať kto je tu pánom". Mladý moslim, syn imigranta, narodený v Európe, mi kráčajúc po strede vozovky a "dupajúc" na autá a rozčúlených vodičov v nich, povedal:
- "Ja som rád ak sa nás boja. Som rád že majú rešpekt."
- "Boja sa, ale začínajú mať toho plné zuby. Začínajú vás nenávidieť."
- "To mi je jedno, ja ich tiež nemilujem. Ale boja sa nás, a to je dobre."
(oni, rozumej majoritné obyvateľstvo)
Mala som celkom príjemnú debatu s moslimom z Iraku. Snažil sa mi vysvetliť Islam a "usmerniť ma na správnu cestu". Bolo to zaujímavé. Dávala som mu otázky, on mi sľúbil odpovede. Ukázala som mu hadísy sahih (vierohodné, sväté) hovoriace o tom, ako dával Prorok vraždiť tých čo mu odporovali, ako zbil svoju ženu a ako takmer udrel malé dievča, lebo sa mu odmietlo "dať". Zmietol to s tým, že sú falošné, aby som nečítala hadísy, aby som sa sústredila jedine na Korán, lebo v Koráne je všetko. Ja vravím, všetko? Je tam návod biť ženu, zabíjať neveriacich, ale nie je tam vysvetlené ako sa správne modliť.
Atmosféra zhustla, presviedčal ma, že je tam všetko, a ukazoval mi video na youtube, že v Biblii sa spomína Mohamed. Ja vravím, meníš tému a svoje tvrdenie si mi nijak nedokázal. Ak je tam všetko, kde je tá modlitba, v ktorom verši? Kde je napísané koľko rakáá (poklôn) sa robí v ktorej modlitbe?
To bol koniec. Vybuchol: Ty si jak malé decko, z tvojich úst nejde nič len "blabla", popieraš pravdu hoci som ti ju jasne ukázal! Snažíš sa ma ponížiť tvojimi hlúpymi otázkami! Myslíš si, že ma zahanbíš? Nechal som ťa rozprávať tie nezmysly, vedel som s čím na mňa vyrukuješ, ale nechal som ťa aby si si myslela že máš proti mne eso v rukáve! (???Tu som premýšľala, či dobre počujem a či to mám v hlave v poriadku...pre istotu...)
Myslel som si, že si rozumná a spoznáš pravdu slušným spôsobom, ale ty nie! Si slepá, klameš samu seba! Prečo nehovoríš o kresťanstve, našiel by som ti tam milión chýb, ty to vieš a máš predo mnou strach! Počúvaš o islame len z idiotskej telky, kde hovoria samé klamstvá! Dookola opakuješ tvoje hlúpe otázky, tvrdohlavo ako malé decko a moje jasné dôkazy ani len nevnímaš! Nezaslúžiš si nosiť také dobré meno, ako je Aiša! Okamžite si ho zmeň, robíš mu hanbu!
Je toto zdravá reakcia normálneho mladého človeka?
(Ja na to, že som sa od neho nedozvedela nič. To video čo mi ukázal, dal na youtube moslim, a napísal že Šalamunova pieseň hovorí o kráse ženy a o vášni ktorú vzbudzuje, že to vôbec nie je kontext pre oznámenie príchodu budúceho proroka, a že prečo sa islamské autority radšej nezaoberajú pozdvihnutím morálky a povedomia moslimov, než neustálym dokazovaním niečoho niekomu. A že jeho reakcia je nezmyselná, mojim cieľom nie je ho ponižovať či zahanbovať, dala som mu jednoduché otázky na ktoré ma miesto odpovedí zasypal urážkami, a že do môjho mena je ho figa borová. Už nie sme v kontakte.)
Čo môže dieťaťu vštepiť matka bez prístupu k vzdelaniu, ponižovaná a frustrovaná? Moslimovia majú plné ústa o úcte k ženám. No v jadre chorá islamská spoločnosť svedčí o niečom inom.
Druhá vec je nerovnaký prístup islamského učenia k moslimovi a k nemoslimovi. V islame neexistuje nič také, ako je zlaté pravidlo (nerob iným to, čo nechceš aby oni robili tebe). Áno, treba byť srdečný, štedrý a láskavý, ALE k svojmu bratovi, t.j. k inému moslimovi. Pomáhať, neklamať a tobôž nie kradnúť či zabiť - iného moslima. To som ako moslimka počula na kázňach miliónkrát -utužujte bractvo, hlavne na tomto nehostinnom nepobožnom západe. Ale ako sa správať k nemoslimom? O tom žiaden imám nikdy chutbu (kázeň) nemal.
V európskom štáte by sa to ani nehodilo: ak by vravel, milujte a rešpektujte neveriacich rovnako ako veriacich, nerobte rozdiely, moslimovia by vedeli, že klame a "inovuje" (bidá- vážny hriech). A ak by povedal pravdu a uviedol príklady ako sa správal k neveriacim Mohamed, to by nestrávili európski konvertiti (predsa len majú "neveriace" rodiny) a tiež prípadné tajné služby v mešitách.
Potom sa niet čo čudovať, ak moslim okradne opitého Kafíra (neveriaceho) ležiaceho na koľajniciach metra, nechá ho tam a zmizne (smola, kamery a už ho aj mali lapeného). Veď je to len neveriaci pes, ešte k tomu opitý, jeho život nemá žiadnu cenu, a jeho vlastnícke právo už tobôž nie.
