o8.0 ODPADLÍCTVO OD ISLAMU (RIDDA)
(Opustenie islamu je tá najodpornejšia a najhoršia forma neviery (kufr). Človek ju môže vykonať cez sarkazmus, napríklad ak mu niekto povie: "Strihaj si nechty, je to sunna." a on odpovie: "Nestrihal by som si ani keby bola." Nedopúšťa sa odpadlíctva ak existujú okolnosti, ktoré také správanie vyprovokovali, pošmyknutie jazyka, citovanie slov niekoho iného, alebo strach.)
o8.1 Ak človek, ktory dosiahol pubertu a je psychicky zdravý, odpadne od islamu dobrovoľne, zaslúži si byť zabitý.
o8.2 V takých prípadoch je kalif (alebo jeho zástupcovia) povinný požiadať odpadlíka aby sa kajal a znova prijal islam. Ak tak urobí, jeho pokánie je prijaté, ale ak odmietne, je okamžite zabitý.
o8.3 Ak je to slobodný človek, nemôže ho zabiť nikto okrem kalifa alebo jeho zástupcov. Ak ho zabije niekto iný, tento vrah je potrestaný (def. o17) (za neoprávnené nároky na právomoci kalifa, keďže to patrí medzi jeho povinnosti).
o8.4 Za zabitie odpadlíka sa neplatí žiadne odškodné (ani pokuta, keďže je to zabitie niekoho, kto si zomrieť zasluhuje.)
o8.5 Ak človek odpadne od islamu a znova ho prijme viackrát, je to (jeho návrat k islamu, ktorý nastane tým že odpadlík dvakrát zarecituje vyznanie viery (def. o8.7.12)) od neho prijaté, ale je potrestaný (o17).
o8.6 Ak od islamu odpadne partner v už konzumovanom manželskom zväzku, pár je rozdelený na trvanie troch menštruačných cyklov. Ak sa partner vráti k islamu pred vypršaním tohto obdobia, manželstvo nie je zrušené, ale je považované ako neprerušené napriek rozdeleniu na istý čas (viď m7.4)
SKUTKY SPÔSOBUJÚCE ODPADNUTIE OD ISLAMU
o8.7 Medzi skutkami spôsobujúcimi odpadlíctvo od islamu (nech nás pred nimi Aláh ochraňuje) sú:
(1) pokora pred idolom, či už sarkasticky, z čistej zarytosti alebo z naozajstného presvedčenia, ako ten čo verí že Stvoriteľ je niečo čo vzniklo v čase. V tomto ohľade sú idolmi napríklad slnko a mesiac, a vyjadrením pokory je klaňanie sa inému než Aláhovi, ak človek vyjadruje úctu, ktorá prináleží Aláhovi;
(2) zamýšľať dopustiť sa neviery, hoci v budúcnosti. Taktiež váhanie, či veriť alebo nie: človek sa týmto okamžite dopúšťa neviery;
(3) vyslovenie slov ktoré naznačujú nevieru, ako napríklad "Aláh je tretí z troch" alebo "ja som Aláh" iba ak ide len o prerieknutie, citovanie niekoho iného, alebo je daný človek jeden z priateľov Aláha Najvyššieho (wali, def. w33) v spirituálnom tranze totálneho zabudnutia (Aláhov priateľ alebo nie, niekto veľmi zábudlivý je akoby psychicky chorý, a nie je právne zodpovedný (viď k13.1)). V týchto prípadoch nejde o odpadlíctvo.
(4) nadávať na Aláha laebo jeho Posla (Aláhove požehnanie a mier s ním);
(5) poprieť Aláhovu existenciu, Jeho večnosť bez začiatku a bez konca, alebo poprieť niektoré z jeho atribútov, ktoré Mu pripísal konsenzus moslimov (viď v1);
(6) byť sarkastický o Aláhovom mene, Jeho príkazoch, Jeho zákazoch, Jeho sľuboch a Jeho hrozbách;
(7) popierať ktorýkoľvek verš koránu, alebo čokoľvek čo podľa islamských učencov (def. b7) k nemu patrí, alebo pridávať verše, ktoré k nemu nepatria;
(8) vysmievajúc sa povedať: "Neviem čo je to viera";
(9) ak niekto povie: "Neexistuje moc alebo sila na záchranu okrem Aláha", odpoveď: "Neexistuje moc alebo sila čo ťa nezachráni pred hladom" (a podobne) znamená odpadlíctvo.
(10) ak utláčaná osoba povie tyranovi: "Toto sa deje z vôle Aláhovej" a tyran odpovie: "Ja konám bez Aláhovho povolenia"
(11) povedať o inom moslimovi, že je neveriaci (kafir) (viď w47) slovami, ktorých význam na nedá pochopiť len že dotyčný je nevďačný za Aláhove požehnanie (po arabsky tiež "kafir");
(12) ak niekto žiada aby ho naučili Vyznanie viery (Šaháda: Lá iláha il Alahu Muhamadun rasullu Lláh" Neexistuje iný boh okrem Aláha a Mohamed je jeho Prorok) a moslim odmietne ho naučiť, dopúšťa sa odpadlíctva;
(13) opísať moslima alebo niekoho kto sa chce stať moslimom slovami neviery (kufr)
(14) popierať povinný charakter niečoho, čo sa konsenzom moslimov (idžma, def. b7) stalo súčasťou islamu, a je to dobre známe, ako napr. modlitba (salát) alebo aj jediné raká z jednej z piatich povinných modlitieb, ak pre to neexistuje oprávnený dôvod (def. u2.4)
(15) považovať ktoréhokoľvek Aláhovho proroka za klamára, alebo popierať že boli zoslaní.
(n: `Ala' al-din' Abidin pridáva nasledovné:)
(16) zlorečiť islamské náboženstvo;
(17) veriť že veci sami o sebe, alebo vlastnou povahou majú akýkoľvek vplyv nezávislý na Aláhovej vôli;
(18) popierať existenciu anjelov a džinov (def. w22) alebo nebies;
(19) hovoriť sarkasticky o ktoromkoľvek pravidle Svätého zákona;
(20) alebo popierať, že Aláh určil aby Prorokova správa (Aláhovo požehnanie a mier s ním) bola náboženstvom určeným pre celý svet (viď: w4.3-4) (al-Hadiyya al-`Ala'iyya (y4), 423-24).
Existujú ďalšie príčiny odpadlíctva, keďže rozsah tejto témy takmer nemá hraníc. Nech nás a všetkých moslimov Aláh Najvyšší od nich ochraňuje.
****
Moslimskí apologéti často opakujú verš: "Niet donútenia v náboženstve (správna cesta bola odlíšená od nesprávnej) 2:256", aby ukázali jeho toleranciu a mierumilovnosť. Hoci znie veľmi príjemne uchu vypestovanému v západnej kultúre, ktorá sa už našťastie naučila viac-menej rešpektovať osobné presvedčenie, je na nič. Je to jeden z prvých veršov "zoslaných" Mohamedovi, a teda podlieha abrogácii neskoršími veršami, ktoré citujú pravý opak: nenávisť, nedôvera, žiaden rešpekt alebo úcta voči všetkému neislamskému.
Korán, sunna a z nich čerpajúca šaría hovoria jasne: ktokoľvek opustí islam, zasluhuje si smrť. Reči o náboženskej tolerancii v islame znejú naozaj tragikomicky.
Stretla som sa s vyhláseniami, že prísny trest za odpadlíctvo (ako aj povinnosť viesť vojnu za šírenie islamu, o tom nabudúce) slúžia na ochranu islamskej viery. Je paradoxné, že "dokonalé náboženstvo s jasnými dôkazmi o svojej pravosti" potrebuje násilie a obmedzovanie osobných slobôd aby vôbec prežilo. Manipuluje ľuďmi cez nekonečný strach. Strach, že urobia niečo proti Aláhovej vôli, strach vôbec myslieť. Uvažovať o islame, hodnotiť ho či je vôbec pravým božím náboženstvom preto pre moslima ani neprichádza do úvahy.
Kým sa nezbaví strachu.
