Takmer 1200 rokov je Bukhariho zbierka hadísov považovaná za druhý najdôležitejší zdroj islamského učenia po Koráne. Hlavne Sunniti považujú hadísy za akýsi návod ako nasledovať príklad proroka Mohameda. Hadísy sú príbehy zo života proroka zozbierané v druhom až trťom storočí po Hidžre (emigrácia z Mekky do Medíny). Najznámejšie a najuznávanejšie sú zbierky Bukhariho a jeho študenta Muslima ibn al-Hajjaj. Nazývajú sa Sahih (správne, rozumné, pravdivé, overené), lebo boli zozbierané a triedené prísnym procesom dokazovania nazývaným Ilmul Hadith.
Napriek tomu sa medzi niektorými moslimami šíri trend odvrhnutia všetkých Hadísov. Niektorí zájdu až tak ďaleko, že nazývajú týchto dôkladných zberateľov hadísov klamármi a šarlatánmi. Chudáci Bukhari a Muslim si však príbehy nepovymýšľali, aby si zaslúžili také nadávky. Jednoducho ich zozbierali, spracovali a zapísali celé reťaze ústnych podaní od vtedajšej súčasnosti až po proroka a jeho nasledovníkov.
Raní islamskí učenci uznali nejaký hadís ako Sahih jedine ak spĺňal obe podmienky autentickosti: Fann-i-Riwaayat (Umenie postupnosti rozprávania) a Fann-i-Darayat (Umenie logickej zhody). Hadís nesmel odporovať Koránu a oficiálne uznávanej prorokovej tradícii.
Nik v súčasnosti už nenájde spôsob, akým by sa dala overiť pravdivosť Hadísov podľa podmienky Fann-i-Riwaaya . Sú to staré príbehy. Všetci ľudia, ktorí ich vyrozprávali ďalšej a ďalšej generácii, sú už dávno mŕtvi a neexistuje spôsob ako overiť ich pravdovravnosť. Jediný spôsob, akým sa dá overiť či je hadís Sahih v súčasnosti, je Fann-i-Darayat - logická zhoda a jeho kompatibilita s Koránom.
Islalmský učenec Asif Iftikhar píše: „A preto, hadís môže byť považovaný ako zdroj náboženského učenia iba ak základy hadísu existujú v Koráne alebo Sunne alebo v uznávaných princípoch ľudskej prirodzenosti a intelektu. Ba čo viac, nemal by protirečiť niektorej z týchto troch podmienok." (z „Autenticita Hadísov")
Asif pokračuje: Imam Ibni Ali Jauzee vraj povedal: „Ak nájdete hadís ktorý tvrdí niečo proti zdravému úsudku alebo proti zákonom prírody, považujte ho za vymyslený; diskusie o dôveryhodnosti rečníkov sú zbytočné. Rovnako hadísy presahujúce reálno a neponúkajúce žiadne logické vysvetlenie by mali byť považované za podozrivé. Taktiež hadís sľubujúci obrovskú odmenu za drobný dobrý skutok a hadís ktorého význam je absurdný, sú podozrivé."
Preštudovaním niektorých hadísov v svetle zdravého úsudku a podľa odporúčaní Ibn Ali Jauzeeho zistíme, že mnoho z nich klasifikovaných ako Sahih je „podozrivých".
Napríklad: Sahih Bukhari Volume 3, Book 43, Number 652
Vyrozprával Abu Huraira: Alahov posol povedal, „Muž kráčal po ceste a našiel odlomenú haluz stromu na ceste a odstránil ju. Alah mu poďakoval za tento skutok a odpustil mu.
- Odmena (odpustenie hriechov) tu ďaleko presahuje dobrý skutok. Preto podľa rozumnej rady Ibn Ali Jauzeea považujme tento hadís za falošný.
Hoci to vyzerá triviálne, výsledok je dôležitý. Napriek tomu, že 90% moslimov verí v pravdivosť hadísov klasifikovaných ako Sahih, v pravdivosť zbierok Bukhariho a Muslima a že tieto hadísy majú dôležité miesto hneď za Koránom, nie sú absolútne vierohodné.
Pozrime sa, či nasledujúci hadís je vedecky a zdravým úsudkom prijateľný:
Sahih Bukhari Volume 4, Book 54, Number 414
On (Mohamed) povedal, „Najsamprv neexistovalo nič okrem Alaha, a (potom stvoril Trón). Jeho Trón bol nad vodami, a On všetko zapísal do Knihy (v Nebi) a stvoril Nebesá a Zem."
- Ako môže tento príbeh dávať nejaký zmysel? Ak existovalo „nič", nad aké vody postavil Alah svoj trón? Čo tú vodu držalo? Ako môže byť nebo a zem stvorené po vode? Okrem toho, že celá historka je vedecký nezmysel, sú v nej vážne chyby v poradí stvorených vecí.
Nie je Zem bezvýznamná planétka, jedna z miliárd iných planét zoskupených v galaxiách? Môže niekto, ako napríklad Maurice Bucaille ktorý našiel mnoho „vedy" v Koráne aby si naplnil bankové konto, vysvetliť čo je v predošlom hadíse vedecké?
Čiže záver znie: uvedený hadís je vymyslený, lebo je proti zákonom prírody a logike. Alebo...?Problém je, že hadís „hadís môže byť považovaný ako zdroj náboženského učenia iba ak základy hadísu existujú v Koráne alebo Sunne". Čo ak v Koráne existujú texty potvrdzujúce tieto absurdity?
Korán (18:86, 89, 90) v skratke: „Dvojrohý" došiel na miesto západu Slnka a našiel ho zapadať v potokuzablatenej vody, potom šiel opačným smerom až našiel miesto kde Slnko vychádza.
Asi nikomu netreba pripomínať, že Slnko vychádza a zapadá VŠADE, respektíve nikde. To Zem sa točí okolo vlastnej osi, a tým pádom je vždy osvetlená iná plocha. Podobné hadísy či koránové verše nám však ukazujú, že Mohamed vskutošnosti veril v „plochú Zem" a v Slnko vychádzajúce na jednom konci a zapadajúce na opačnom, ako všetci jeho súčasníci.
Ako si môžeme byť istí, že Mohamed veril v plochú Zem?
Sahih Bukhari Volume 4, Book 54, Number 421
Rozprával Abu Dhar: Prorok sa ma pri západe slnka opýtal, „Vieš kam ide slnko (v čase západu)?" Odpovedal som, „Alah a jeho Prorok vedia lepšie. On odpovedal, „Ide až kým sa neukloní pod Trónom a dostane povolenie znova vyjsť, a je mu to povolené ale potom (príde čas) keď sa bude klaňať ale jeho poklona nebude prijatá, a bude žiadať o povolenie vyjsť ale nebude mu povolené vyjsť na svoju dráhu, ale bude mu prikázané vrátiť sa a preto vyjde na západe. A to je vysvetlenie Alahovo tvrdenia: „A slnko beží po svojej určenej dráhe po čas (dohodnutý). Je to Dohoda (Alaha) Všemocného, Vševediaceho."
Nezmyselné hadísy sú zas a znova potvrdzované Koránom. Niet divu, že v súčasnosti je nutné takéto hadísy „zatracovať". S nimi je na prvý pohľad jasné, v čo Mohamed veril a čo chcel povedať koránskymi veršami. S nimi niet miesto na mozgové vývrtky len aby sa v Koráne dokázala nejaká veda.