Deň prvý
Náš veľký, oceľový vták si, po príjemnom lete v oblakoch, našiel v Stredozemnom mori kúsok pevniny a bezpečne sa usadil uprostred ostrova Malta. Vystúpili sme z jeho útrob a pred nami bolo päť týždňov spoznávania krajiny, jej histórie, ľudí a ich zvykov, dni oddychu pri mori, zábavy, ale predovšetkým štúdia anglického jazyka.
Povinná konverzácia začala už na letisku, kde nás čakali pracovníci jednotlivých jazykových škôl a malými mikrobusmi nás odvážali do mesta. Súčasná republika Malta bola dlhé roky anglickou kolóniou a Angličania tu, okrem svojho jazyka, zanechali aj niektoré svoje zvyklosti. Ako prvý to pocítil náš spolucestujúci Jaro. Nedočkavý a zvedavý, v snahe uvidieť čo najviac, sa ponáhľal usadiť dopredu na sedadlo vedľa vodiča. Po otvorení pravých dverí tam však našiel volant. Jeho prekvapenie sprevádzali naše výbuchy smiechu a nechápavý pohľad vodiča.
Deň druhý
S budúcou spolužiačkou Kirsten z Mníchova sme boli ubytované v rodine starších manželov. Dom, v typickom maltskom štýle, bol postavený zo sivožltého vápenca s charakteristickým dreveným balkónom. Domáci sú milí a veľmi príjemní ľudia. Cítiť, že žijú z turistického ruchu a ľudia u nich ubytovaní sú naozaj ich hostia. Ich dospelé deti sa, možno aj vďaka angličtine, rozleteli do sveta. Jeden syn žije v Austrálii, druhý je pilotom dopravného lietadla v Londýne, dcéra pracuje ako programátorka v Írsku. Starých pánov obdivujem. Vlastne im závidím. Medzi sebou a so susedmi sa rozprávajú svojim maltským jazykom. So mnou hovorili anglicky, večer zapnú televízor a pozerajú program v taliančine a pritom ešte vedia aj po francúzsky.
Deň tretí
Cesta do školy pešo nám trvala asi desať minút. Naša škola sídli v dvojposchodovej budove, postavenej, ako takmer všetky stavby na Malte, z vápenca. Okrem učební je študentom k dispozícii bufet, predaj pohľadníc, učebníc a anglickej literatúry. Cez prestávku sa sedí a debatuje v záhrade pod stromami pomarančovníkov.
Kurz v pondelok pre nových študentov vždy začína spoločným testom a podľa jeho výsledkov sme boli zaradení do skupín. Odpisovať od kamaráta sa síce dá, ale to sa neoplatí, pretože ak sa dostanete medzi lepších, ako v skutočnosti ste, vyučovanie sa stane pre vás drinou. A ak test iba odfláknete a zaradia vás medzi slabších, budete sa na hodinách nudiť. Takže len pravda a čistá pravda.
Deň štvrtý
V skupine nás bolo osem a každý inej národnosti. Vedľa mňa sedel seriózny úradník Gideon z Francúzska, ďalej popletená volejbalistka Heidi z Nemecka, redaktor Radia Vatikán Andrzej z Polska, nádherná manažérka Diana z Kolumbie, veselá učiteľka Ruth z Rakúska, inteligentná právnička Elena z Ukrajiny a ešte sa s nami trápila drobná predavačka Hypermarketu Akane z Japonska. Nasledovalo prvé "oťukávanie sa" medzi sebou, prvé kontakty s učiteľkou. Vyzerala celkom fajn, len keby nedávala tie domáce úlohy! Bolo veľa iných príjemnejších možností ako stráviť popoludnie a nie trápiť sa nad úlohami.
Deň piaty
Po vyučovaní sme boli v hlavnom meste Malty, vo Vallette. Mesto založil najvyšší predstaviteľ maltských rytierov La Valletta v roku 1530. Časť mesta a najmä Fort Sant Elmo, je obklopená mohutnými hradbami, ktoré odolali aj veľkému obliehaniu Turkov v roku 1565. Medzi najkrajšie pamiatky tohto mesta patrí katedrála St. John´s CoCathedral a budova, v ktorej sídli prezident a parlament - The Palace of the Grand Masters. Do nádherných reprezentačných miestností majú prístup aj návštevníci, ale iba tí s väčšou dávkou šťastia. Princíp je totiž taký, že prezident až ráno rozhodne, či otvorí svoje priestory pre verejnosť.
Deň šiesty
Ideme na piesočnatú pláž na druhý koniec ostrova. Malta je krajina, ktorá nemá rieky, hory a nemá ani železnice. Verejnú dopravu obstarávajú autobusy, ktoré sú pýchou ostrova a patria ku symbolom tejto krajiny. Sú staré, ale očarujúce. Oranžovo - žlté potvory vás za lacný peniaz dovezú všade. Len často býva problém zistiť, ktorý a kam. A dôležitá výstraha pre čiernych pasažierov. Chytia vás. Hoci sa lístky kupujú u vodiča a nie je šanca okolo neho prejsť bez lístka, v každom autobuse chodí revízor. Okrem kontroly lístkov robia na zastávkach aj akýchsi dispečerov, cestujúcich informujú, ktoré číslo autobusu kam ide a okrem toho, nepochopiteľným spôsobom, vymieňajú autobusy a vodičov v nich. Ak je v televízii nejaký dobrý futbal, to máte smolu, môžete na zastávke vystáť aj dieru. Času je dosť, Malta je neveľký ostrov, nieto sa kam ponáhľať.
Deň siedmy
Škola organizovala výlet na ostrov Gozo. Odviezli nás mikrobusom do prístavu a potom sme trajektom preplávali na ostrov. Tam na nás čakal iný mikrobus, ktorým sme sa vozili po celom ostrove. Navštívili sme zaujímavé miesta ostrova a zoznámili sa s jeho históriou.
Deň kritický
Dĺžka pobytu študentov na Malte je rôzna. Veľa Nemcov, Rakúšanov, Švajčiarov si z jazykového kurzu robí týždňový výlet. Nie je pre nich problém zaplatiť si letenku aj viackrát do roka. Elena z Ukrajiny tam bola na 6 mesiacov a jej rodina na to minula všetky svoje úspory. Po mesiaci na ňu doľahol smútok za domovom a najradšej by utiekla preč. Ešte ťažšie to majú Japonci. Tí obyčajne zostávajú na 12 mesiacov. Bolo mi ľúto tých malých 40 kilových Japoniek, že sú v cudzej krajine. Úplne odlišná kultúra, iné zvyky. Nerozumejú nikomu a ničomu, pritom sa stále usmievajú a nedokážu povedať "nie".
Deň sedemnásty
Ako každý pondelok, vymenili sa nám niektorí spolužiaci a dostali sme aj nového lektora. Učiteľ Toby z Austrálie nás svojím chovaním šokoval. Počas vyučovania si pískal, spieval, tancoval, s košom na odpadky hral basketbal. Telom dokázal vyjadriť každé neznáme anglické slovíčko. Až po čase, keď sme si na neho zvykli, sme pochopili, že sme sa pri ňom naučili najviac, hoci nás do ničoho nenútil, žiadne opakovanie, žiadne domáce úlohy. Jeho veselosť bola nákazlivá a lepila sa na všetkých. A keď nám oznámil, že prišla za ním jeho exmanželka a idú sa znovu zobrať, úprimne sme sa tešili s ním.
Deň posledný
Žiadne záverečné testy sme nerobili. Učiteľ, ktorý učí posledný týždeň, si lepšie všíma prácu študenta, ktorý odchádza a sám ho ohodnotí. Známkuje sa písmenami A, B, C, D - pričom A znamená Excellent a písmenom D dávajú najavo, že vás síce niečo naučili, ale veľmi radi by sa s vami ešte v budúcnosti stretli.
Lúčenie prebieha každý týždeň a vždy je ťažké. Dokonca aj s lektorom sa vytvorí zvláštny priateľský vzťah. Ako dobrý psychológ dokáže v každom študentovi objaviť niečo zvláštne, zaujímavé a rozvíjať v ňom jeho schopnosti zábavným a nenásilným spôsobom.
Nasleduje výmena adries, e-mailov, telefónov. A potom len už posledný pohľad z lietadla, pod nami je letisko, hlavné mesto Valletta, naša Sliema, stará opevnená Mdina, kopula chrámu v Moste, rozoznávame najvyššie útesy Dingli, pláže Golden Bay a Paradise Bay, ostrov Comino a nakoniec ostrov Gozo. See you later, Malta!
