Mladý umelec Antoni Gaudí
S novým oživením katalánskej kultúry v 19. storočí (renaixenca) vzniklo na prelome storočia vo výtvarnom umení široké hnutie modernizmu. Jeho architektúra sa stala charakteristickým znakom Barcelony a k hlavným predstaviteľom tohto hnutia patria Antoni Gaudí a Lluís Domenech i Montaner.
Antoni Gaudí i Cornet, jedna z najvýznamnejších osobností moderného umenia 20. storočia, sa narodil 25. júna 1852 v chudobnej remeselníckej rodine. Keď odchádzal študovať architektúru do Barcelony, zrejme netušil, že sa katalánskej metropole upíše na celý život.
La Sagrada Familia
Vrcholné dielo tohto geniálneho katalánskeho architekta, Sagrada Familia, sa nachádza na rovnomennom námestí. Hoci stavba sa začala budovať už pred storočím, dodnes nie je dokončená. Po získaní dvojhektárového pozemku v skromnej štvrti Barrio del Poblet a nazbieraní finančných prostriedkov, začali v roku 1882 katedrálu stavať dvaja architekti – Martorell a Francisco del Villar. Po istých nezhodách zostal na stavbe len Martorell, ktorý potom prijal architekta Antoni Gaudího.
Mladý nadaný umelec mal plno nových myšlienok a nápadov, pôvodné plány často modifikoval a počas výstavby neraz zmenil aj vlastné zámery. Stavbu, ktorú architekt Villar staval ako neogotický kostol, Gaudí zmenil na baziliku na oslavu Tvorcu. Nedostatok peňazí však spomaľoval postup prác a preto prvú vežu dokončil až v roku 1918, druhú a tretiu v roku 1926.
Kolosálny projekt bol celoživotným dielom Antoni Gaudího a v Barcelone si kvôli nemu vyslúžil prezývku „Dante architektúry“. Pre túto stavbu obetoval celý svoj súkromný život a dokonca sa ako 62-ročný, v roku 1914, rozhodol presťahovať do jednej z miestností priamo v chráme.
Rozporuplná osobnosť Gaudí bol zložitou osobnosťou, v ktorej sa miešali náboženské založenie a konzervatizmus s nepochopiteľnou vynaliezavosťou a revolučnosťou umeleckého tvorenia. Spočiatku bol ovplyvnený maurskou architektúrou a gotikou, ale jeho hlavným vzorom bola príroda, ktorej štrukturálne formy chcel prevziať do svojich stavieb. Jeho tvorbu charakterizuje veľké množstvo dekoratívnych prvkov, najmä kamenných štylizácií najrôznejších častí rastlín.
V osobnom živote bol Gaudí veľmi skromný, čo sa u neho v neskoršom veku prejavovalo aj na jeho oblečení a správaní sa. Stavba ho tak zaujala, že jej venoval všetky svoje myšlienky a nič iné ho nezaujímalo. Nestaral sa o seba, chodil neoholený a špinavý ako tulák. Keď ho v lete 1926 na ulici zrazila električka, nikto z okoloidúcich v ňom nespoznal veľkého umelca. Odviezli ho do nemocnice pre chudobných, kde o tri dni aj zomrel. Jeho telesné pozostatky uložili v krypte katedrály Sagrada Familia. Ako to už v podobných prípadoch býva, ani jemu sa počas života nedostalo nijakého uznania. Natrvalo sa však zapísal do dejín architektúry a stal sa vzorom pre nasledovníkov na celom svete.
Neznalosť jeho plánov
Po Gaudího smrti jeho najbližší spolupracovníci chceli pokračovať v jeho myšlienke. Stavba však išla pomaly, lebo Gaudí sa o svojich víziách podelil iba s úzkou skupinou ľudí. Na začiatku občianskej vojny výstavbu museli prerušiť a časť budov, projektov a makiet sa počas prudkých bojov poškodila. Výstavbu katedrály po veľkých polemikách obnovili až v roku 1952 a rozhodli dostavať chrám v Gaudího štýle. Bola dokončená západná fasáda, symbolizujúca mučenie Ježiša Krista, so sochárskou výzdobou Josepa Marii Subirachse. Po dokončení má mať chrám tri fasády a 16 veží. Maketu a celý projekt si môžu návštevníci prehliadnuť v malom múzeu vedľa krypty, v ktorej je Antoni Gaudí pochovaný.
Krivky namiesto rovných čiar
Kostol Sagrada Familia, staval Gaudí celé desaťročia, je to stavba fantastických a dramatických tvarov a priestorov, neobyčajných konštrukcií a odvážnej farebnosti. Jeho potláčanie symetrie a vyhľadávanie bizardnej hry zložitých foriem súvisí s poznaním, ku ktorému dospel na konci svojho života. Hovoril, že „priama, rovná čiara je líniou ľudí, ale krivka je líniou bohov“.
Ďalšie stavby umelca Geniálny architekt zanechal v Barcelone a okolí prevažnú časť svojich obdivuhodných stavieb, svedčiacich o výnimočnosti jeho talentu. Chrám Sagrada Familia sa považuje za vrchol tvorby Gaudího a ešte aj dnes pôsobí futuristicky.
Podobné je to aj s jeho ďalšími dielami, napríklad Casa Vicens - dom na ulici Carolines, Palace Güell na ulici Carre Nou de la Rambla, Casa Batlló – dom na námestí de Grácia alebo budova Casa Milá známa ako La Pedrera.
Na chráme Sagrada Familia vidno vplyv gotiky i secesie, ale návštevníci obdivujú najmä pozoruhodnú fantáziu autora a jeho úžasnú technickú zručnosť. Chrám Svätej rodiny bol navrhnutý Gaudím v snahe vytvoriť najdokonalejší chrám z hľadiska liturgického, symbolického i estetického, ako vrchol katalánskeho modernizmu.
Možno vás prekvapia nielen steny nedokončenej katedrály, ale aj vysoké žeriavy a hukot miešačiek na betón. Sagrada Familia je stále staveniskom a zdá sa, že ešte dlho aj bude. Podľa odkazu Gaudího môže byť výstavba financovaná iba z darov a k ním štát ešte pridáva príjmy z cestovného ruchu. A tak si na hotovú 110 m dlhú a 45 m vysokú katedrálu musíme ešte počkať.
