Dobrá Niva sa nachádza 13 km na juh od okresného mesta Zvolen, na hlavnom ťahu smerom na Šahy. Leží v strednej časti Pliešovskej kotliny a časť chotára zasahuje na východné svahy Štiavnických vrchov. Dedinou preteká riečka Neresnica a okolité pohoria sú porastené bukovými a smrekovými lesmi.
V dejinách sa prvýkrát spomína v roku 1254, keď ju uhorský kráľ Bela IV. povýšil na mestečko a udelil jej mestské práva a slobody. Pôvodný názov obce v tom čase bol Dobruna, od roku 1351 Dobronya, v roku 1773 bola Dobraniva, od roku 1920 sa volala Dobronivá a dnešný názov Dobrá Niva nesie od roku 1927.
Pôvodná banská osada v jej začiatkoch nenadobudla väčší hospodársky význam, ale vytvorila voľný spojenecký zväzok s mestečkami Sása, Babiná a Pliešovce, kde mala vedúce postavenie. Postupne bola začlenená do panstva Dobrá Niva a jeho strediskom bol pôvodný hrad Dobrá Niva.
Z hradu Dobrá Niva sa zachovali iba zvyšky múrov hradného paláca, vypínajú sa nad obcou Podzámčok, 2 km severne od Dobrej Nivy.
Medzi pozoruhodnosti obce patrí, pôvodne románsky, rímskokatolícky kostol z prvej polovice 13. storočia, ktorý bol v 17. storočí upravený. Kostol používali do roku 1673 aj evanjelici, ktorí prijali v roku 1530 reformačné učenie.
Po udelení tolerančného patentu Jozefom II. si evanjelický cirkevný zbor postavil v rokoch 1784 – 1785 svoj kostol. Žiaľ, nevyhol sa požiaru vo vnútri kostola a jeho dnešná podoba pochádza z roku 1957 kedy bol obnovený.
Námestiu v obci dominuje zrekonštruovaná stará kamenná brána, ktorá pochádza zo začiatku 20. storočia. Podobné brány sú charakteristické pre pôvodnú architektúru aj v okolitých dedinách celej oblasti.
Stred námestia tvorí fontána umiestnená uprostred dlažby v tvare kresťanského kríža.
Dlažba má originálny vzor. Uložená je podľa tradičných krížikových výšiviek, ktoré sa používali na dobronivských krojoch.
V obci sa nájde ešte niekoľko starých domov so zachovaným typickým vchodom do dvora a do domu.
Drevené brány boli často vyrezávané a otvory nad bránami a vchodovými dverami bývali zdobené farebnou mozaikou.
Dobrá Niva sa od susedných obcí v minulosti odlišovala svojim ľudovým krojom, tradičnými dobronivskými kobercami, zvláštnym nárečím a špecialitami z kuchyne svojich šikovných gazdiniek. Je príkladom toho, ako sa obec môže moderne rozvíjať a súčasne si zachovávať svoje tradičné historické hodnoty.
