Obec sa nachádza juhozápadne od Zvolena a dnes je viac známa každoročným podujatím - Pretekmi automobilov do vrchu. Ale okrem milovníkov motoristického športu obec navštevujú aj tí, ktorí sa chcú oboznámiť s tradíciou rodu Ostrolúckych.
Rozsiahlemu priestranstvu uprostred dediny dominuje kaštieľ s modrou fasádou. Veľká poschodová budova s dvoma nárožnými okrúhlymi vežičkami baštového tvaru je obkolesená múrom.
Ostrá Lúka od konca 15. storočia prináležala k panstvu rodu Ostrolúckych. Rodina sa zaraďovala medzi najstaršie šľachtické rodiny vo Zvolenskej stolici. Okrem Ostrej Lúky im patrili aj ďalšie dediny na okolí, vlastnili majetky v Nitrianskej stolici i na území dnešného Maďarska. Renesančný kaštieľ bol budovaný staviteľom Artzom v rokoch 1636 až 1664 a dal ho postaviť Melichar Ostrolúcky.
Kaštieľ je dobre zachovaný, ale dá sa obdivovať iba zvonka. Niekedy v ňom sídlil štátny archív, dnes je v súkromných rukách a čaká na svoje oživenie. Na prvý pohľad sa zdá veľký, ale Zúbek vo svojej knihe uvádza, že má iba dvanásť izieb. Jeho mohutnosť možno spôsobujú hrubé múry, ktoré sú „stavané ako na večnosť“. Želanie prvého majiteľa kaštieľa je po latinsky vyryté do kamennej steny a v preklade znamená: „Nech tento dom stojí tak dlho, ako dlho by trvala mravcovi cesta okolo sveta“.
Najznámejším, ale aj najvplyvnejším feudálnym pánom na Ostrej Lúke bol Mikuláš Ostrolúcky. Jeho dcéra Adela sa počas pobytu u strýka Gustáva v Zemianskom Podhradí zoznámila s Ľudovítom Štúrom. Vzdelaného, mladého, pekného Štúra si obľúbila nielen Adelka, ale získal si aj priazeň jej rodičov. Otec Mikuláš pomohol Štúrovi pri jeho zvolení za poslanca mesta Zvolen do Uhorského snemu v roku 1847.
Adela Ostrolúcka zomrela vo Viedni ako 28-ročná, kde ju dočasne pochovali. Neskôr ju previezli na Ostrú Lúku a jej pozostatky sú uložené v rodinnej hrobke.
Hrobka rodiny Ostrolúckych sa dnes nachádza neďaleko kaštieľa uprostred lúky, obkolesená starými lipami. V minulosti bola súčasťou artikulárneho kostola, ktorý bol v druhej svetovej vojne zničený a zachovali sa iba jeho základy.
Rod Ostrolúckych býval v obci do druhej svetovej vojny. Posledným majiteľom kaštieľa bol Mikuláš Ostrolúcky, ktorý zomrel ako slobodný v roku 1947. Na jeho pohrebe sa ako malé dievčatko zúčastnila aj pani Zuzka Slančíková, ktorá je dnes dušou a zanietenou správkyňou Múzea obce a rodiny Ostrolúckych.
