Spojenie s Európou a celým svetom zabezpečuje Malte letisko Luqa, vzdialené od hlavného mesta Valletty, asi 6 km. Na letisku môžu pristávať aj obrovské dopravné lietadlá, preto je pristávacia dráha na rozmery celého ostrova pomerne veľká.

Hlavným druhom dopravy na Malte je cestná doprava. Keďže nemajú železnice, ostrov križuje množstvo, nie veľmi kvalitných, ciest. Premávajú po nich osobné autá, bicykle, taxíky, ale hlavne – autobusy.

Oranžové autobusy sú raritou celého ostrova. Jazdí sa vľavo, čo je pozostatok niekoľkoročnej britskej nadvlády. Autobusy nemajú označenú cieľovú stanicu, ale iba číslo spoja. Jazdia každú polhodinu, ale je problém dozvedieť sa, odkedy sa tá polhodina počíta. Na nástupišti obyčajne pobehuje zriadenec a mám dojem, že ak sa nazbiera viac pasažierov, vtedy pristavia autobus.

Všetky linky začínajú a končia v hlavnom meste – vo Vallette. To znamená, že ak sa chcete dostať z juhu ostrova na západ, musíte sa vrátiť najskôr na sever, do Valletty. Iba odtiaľ sa rozbiehajú autobusy na všetky strany. Zdá sa to komplikované, ale pri neveľkej rozlohe ostrova (316 km2), najdlhšia trasa má dĺžku 27 km. Ak sa rozhodnete jeden deň poznávať zaujímavosti krajiny autobusom, musíte byť pripravení na to, že Vallettu navštívite niekoľkokrát za sebou, v jeden deň.

Oranžovo - žlté autobusy sú symbolom ostrova. Je ich približne 250 a denne zvládnu okolo 4000 jázd. Svoje najlepšie časy majú dávno za sebou, ale hoci sú staré, sú krásne. Všetky sú súkromným majetkom a obyčajne autobus patrí vodičovi. Získané cestovné sa dáva do spoločnej kasy a rozdeľuje sa medzi vodičov podľa odjazdených kilometrov.

Každý autobus je iný a na každom poznať, že je udržiavaný s láskou. Všetci ich majú radi - domáci ako súčasť svojej histórie a turisti ako vhodný fotografický objekt.

Cestovné nie je drahé, ale tomu zodpovedá aj kvalita cestovania. Ani si nevšimnete, že autobus, ktorým sa práve veziete nemá dvere a namiesto stlačenia zvončeka musíte potiahnuť za kus špagátu. Má to svoje čaro a tak moderné vymoženosti nikomu nechýbajú.

Iným druhom dopravy je vodná doprava. Hlavným prístavom je Valletta, odkiaľ premávajú parníky a katamarany do talianskych a gréckych prístavov, prípadne trajekt do Tripolisu, v Líbyi. Pravidelná lodná doprava okolo ostrova je pomerne hustá a prerušuje sa iba pri zlom počasí.

Zaujímavé sú rybárske člny „luzzu“, ktoré kotvia v prístavoch. Všetky sú natreté jasnými, pestrými farbami a na prove má každý zvláštne oko. Je to oko boha Osirisa a bdie nad tým, aby sa rybári vždy bezpečne vrátili z mora domov. Niektorí rybári oko na noc zakrývajú kusom látky, vraj, aby si oko oddýchlo.