Pôvod „najstaršieho občana Bruselu“ je zahalený tajomstvom, nevie sa prečo vznikol, ani čo bolo zdrojom inšpirácie malej postavičky cikajúceho chlapca a kolujú o ňom rôzne fámy a legendy.
V jednej z nich sa hovorí, že počas dôležitej bitky v 12. storočí sa syn akéhosi vojvodcu pokojne a bez strachu išiel vycikať ku stromu. Odvtedy sa bronzová postavička stala symbolom odvahy belgickej armády.
Podobná verzia z obdobia bojov je o vojvodcovi Brabantskom a jeho synovi. Malého 2-ročného chlapca dali do košíka, ktorý zavesili na strom, čo malo vojakom dodávať odvahu. Udatný malý vojvodca na nepriateľov cikal, čím pomohol svojim vyhrať bitku.
Ďalšia legenda hovorí, že v 14. storočí Brusel obliehali cudzie vojská, ktorým mesto úspešne vzdorovalo. Útočníci preto vymysleli plán, že umiestnia na hradby výbušniny. Malý chlapec ich špehoval a keď uvidel horiacu zápalnú šnúru, vycikal sa na ňu a tým zachránil mesto.
Iné a tiež zaujímavé je ďalšie tvrdenie o malom 5-ročnom synovi vojvodcu Brabantského, ktorý dokázal cikať celú hodinu a to práve vtedy, keď vedľa neho prechádzal sprievod. Sošku mu postavili za jeho obdivuhodný výkon.
Alebo neslušný chlapec ocikal dvere čarodejnice, ktorá bývala na mieste, kde teraz stojí socha Manneken Pis. Čarodejnica sa nahnevala a chlapca premenila na sochu.
Asi najvierohodnejšie je, že chlapec bol synom bohatého mešťana. Stratil sa a rodičia ho po dvoch dňoch hľadania našli práve vtedy, keď cikal. Na tom mieste dal jeho otec postaviť fontánku.
Pri našej návšteve Bruselu bol chlapček práve holý. Ale vraj jeho garderóbu by mu mohla závidieť nejedna módou rozmaznaná celebrita. Šatník, ktorý mu opatrujú v mestskom múzeu, zaberá celý výstavný sektor a čaká, kedy sa v ňom počet oblekov vyšplhá na 800 kusov.
Tradícia obliekania sošky vznikla v 17. storočí a jej začiatok sa môže odvíjať od generála Maximiliána Emmanuela z Arquebusiers, ktorý v roku 1698 pri príležitosti prísahy obliekol vojakov do modrých bavorských krojov a jeden daroval aj pre Mannekena.
Iný zdroj tvrdí, že obliekanie sošky sa začalo v 18. storočí. Mannekena Pisa vraj vtedy uniesli vojaci francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., ktorý mu na znak ľútosti nechal ušiť luxusný oblek.
Dnes má Manneken Pis, napríklad, kostým ako mal Elvis Presley, Wolfgang Amadeus Mozart, Maurice Chevalier, Krištof Kolumbus, Nelson Mandela. Bol oblečený v obleku tibetských mníchov, francúzskych legionárov, maďarských husárov či futbalistov Anderlechtu. Týždeň pred oficiálnym vstupom Slovenska do Európskej únie si Manneken Pis obliekol aj detviansky kroj a cikal slovenské pivo.
Autorom pôvodnej sošky bol Jérôme Duquesnoy, ktorý tak trochu komickú sošku vytvoril v roku 1619 a chcel ňou vyjadriť nedostatok pitnej vody. Soška sa zapáčila a aby sa zdôraznila jej dôležitosť v roku 1770 pridali k nej zdobený kamenný výklenok.
Každá známejšia socha zaujme vandalov a zlodejov a Manneken Pis nebol výnimkou. V roku 1817 ju ukradol a na kúsky rozbil väzeň Antoine Licas. Preto o rok neskôr bola urobená kópia cikajúceho chlapca, ktorá tam stojí dodnes.
