V Slovenskom národnom povstaní zohrali pancierové vlaky významnú úlohu. Povstaleckej armáde chýbala mobilná vojenská technika, a tak sa zrodila myšlienka postaviť pancierový vlak. Stredné Slovensko malo dobre vybudovanú železničnú sieť a hornatá krajina so železnicami v horských údoliach a s množstvom tunelov dávali dobrý predpoklad na využitie vlakov v bojových operáciách. Práve tunely mali dôležitý význam, pretože poskytovali úkryt pred náletmi nemeckých lietadiel.
V železničných dielňach vo Zvolene boli vyrobené tri pancierové vlaky. Dostali mená po významných osobnostiach – Hurban, Štefánik, Masaryk.
Zvolenskí železničiari spolu s evakuovanými pracovníkmi zo železničných dielní vo Vrútkach pracovali s obrovským pracovným nadšením. Po odbornej a technickej stránke zabezpečoval stavbu pancierových vlakov Ing. Hugo Weinberger, ale chýbala mu odborná dokumentácia a robotníci zápasili s nedostatkom materiálu. Uvedomovali si však, že povstalecké jednotky pancierové vlaky nutne a hlavne rýchlo potrebujú.
V rekordne krátkom čase, postupne za päť týždňov, sa im podarilo vyrobiť tri pancierové vlaky, ktoré boli významnou posilou v bojoch proti dobre vyzbrojenej nemeckej armáde.
Prvý pancierový vlak Štefánik začali vyrábať 4.9.1944 a bol hotový za 14 dní. Po skúšobnej jazde a ostrých streľbách bol nasadený do bojov na úseku Hronská Dúbrava - Kremnica.
Druhý vlak s menom Hurban bol dokončený za 14 dní a zúčastnil sa mnohých úspešných bojových akcií na úseku Hronská Dúbrava – Žiar nad Hronom, Banská Bystrica – Diviaky, Brezno –Červená Skala.
Vlak Masaryk bol technicky najdokonalejší a jeho výroba trvala najkratšie, iba 10 dní. Kým na prvé vlaky boli použité obyčajné kotlové plechy, ktoré sa používali pri opravách lokomotív, Masaryk bol opancierovaný kvalitným špeciálnym plechom zo železiarní Podbrezová, ktorý bol pôvodne vyrobený pre nemecké ponorky.
Každý pancierový vlak sa skladal z dvoch častí – z bojovej a zabezpečovacej súpravy. Bojová časť vlaku pozostávala z predsunutého, tzv. tykadlového vozňa, ktorý slúžil na obranu vlaku v prípade podmínovanej trate. Za ním bol pripojený delový a tankový vozeň, potom nasledovala lokomotíva a znova tankový vozeň a guľometný vozeň. Zostava vagónov sa menila podľa potreby. Ubytovacia súprava mala obyčajné vozne s vlastným neopancierovaným rušňom a pred bojovou akciou zostávala v najbližšej stanici. Posádku každého vlaku tvorilo asi 70 mužov.
Vlaky boli v bojoch niekoľkokrát poškodené, ale pracovníci zvolenských Železničných dielní ich za ťažkých podmienok a vždy v krátkom čase opravili, dokonca i vylepšili.
Dnes sa z pancierových vlakov zachovali iba dva vozne. Vlak Hurban, ktorý stojí vo Zvolene, je replika pancierového vlaku postavená pre natočenie filmu o SNP. Jeden originálny tankový vozeň je vo Zvolenských železničných opravovniach a guľometný vozeň sa nachádza v múzeu SNP v Banskej Bystrici.
Podľa historikov bola pomoc železničiarov povstalcom veľmi významná. Pancierové vlaky tvorili jedinú ťažkú mobilnú techniku povstaleckej armády. Milovníci historických vlakov s nadšením uvítali oživenie pancierových vlakov k blížiacim sa oslavám 65. výročia SNP.
