Ťažko povedať, či sa chatrče na koloch, pozbíjané z rôznorodých dosák, pokryté odpadovým plechom, dajú nazvať domom. Jednoduché zariadenie domácnosti, bez nábytku, takmer všade na streche dopĺňa technická vymoženosť súčasnosti - televízna anténa či satelit.
Sociálne zariadenie nepotrebujú, stačí urobiť pár krokov dole po rebríku a ste vo vode. Kanál slúži ako kúpeľňa i WC, možno vidieť ženu, ako si v špinavej vode umýva vlasy a o kúsok ďalej robia deti do vody svoju biologickú potrebu.
Pre turistov z celého sveta je zaujímavá návšteva plávajúcich trhov. Od skorého rána plávajú na vode medzi chatrčami úzke dlhé člny, ktoré obratne ovládajú prevažne ženy. Každá loďka je samostatný obchod. Niektoré majú striešku proti páliacemu slnku alebo slnečník. Sú naložené ovocím, zeleninou, chladenými nápojmi, jedlom, rôznym tovarom i suvenírmi, skrátka, supermarket na vode.
Šikovné obchodníčky v pestrofarebných šatách so slameným klobúkom na hlave s krikom ponúkajú svoj tovar. Veziete sa v člne a okolo vás plávajú loďky naložené banánmi, ananásmi, melónmi, čerstvým mäsom, rybami, ale i hlinenými hrncami, odevmi i kvetmi. Na otvorenom ohni v člnku varia polievku, mäso, ryžu, rezance, vidíte ako ženy miesia cesto a pripravujú rôzne špeciality. Prenikavé vône lákajú niečo ochutnať, ale umývanie hrncov v špinavej vode kanála nabáda k opatrnosti.
Kanálov, ktoré slúžia ako vodné cesty je okolo dvadsať a keď hovoríme o cestách, majú aj dopravné značenie. Člny a dopravné vodné taxíky sa riadia dopravnými značkami, v zákrutách sú dokonca okrúhle zrkadlá, niekde na križovatkách i semafory.
Turisti plávajúce trhy berú ako atrakciu, veď v ktorom obchode v Európe sa dá nakupovať po sediačky. Pre domácich obyvateľov je to bežný spôsob ich života a kanály sa stali ich neodmysliteľnou súčasťou a dennou potrebou.
