Svojou dĺžkou nepatrí most medzi najväčšie, ale jeho odvážna koncepcia a estetická kvalita ho právom zaraďuje medzi popredné stavby sveta.
Základom mosta sú dve 230 metrov vysoké veže, na ktorých sú zavesené nosné laná. Priemer týchto lán je 92,4 cm a sú spletené z 27 572 oceľových drôtov. Ich celková dĺžka by postačila na trojnásobné omotanie rovníka. Vozovka vedie vo výške až 80 m nad hladinou mora, takže popod most sa môžu plaviť i najväčšie lode.
Svoju slávu si most získal možno aj kvôli hlavnému staviteľovi, ktorým bol Joseph Strauss (1870 - 1938). Na brehu popri jeho soche prechádzajú davy turistov z celého sveta s úctou.
Hovorí sa, že Josephovi Straussovi sa jednu noc v roku 1930 sníval sen, že by mal postaviť most, ktorý bude spájať zátoku Golden Bay. Keď sa snažil tento nápad presadiť, narazil na veľké problémy a tvrdý odpor. Stavbu mosta v týchto miestach považovali za nerealizovateľnú z hľadiska prírodných podmienok. Zátoku často zahaľovala hmla, rýchlosť vetra tam neraz dosahovala až 100 km/hod. Pri prezentovaní návrhu mali ľudia množstvo námietok. Napríklad, že most bude kaziť výhľad na zátoku, že ceny pozemkov sa po stavbe mostu znížia, že v zátoke bývajú veľké vlny, ktoré most budú ohrozovať, atď. V tom období bola v USA hospodárska depresia a finančníci nechceli do takejto stavby investovať. Strauss na to potreboval 6 miliónov dolárov. Po mnohých neúspešných pokusoch na získanie potrebnej sumy sa rozhodol, že sa porozpráva o svojom projekte s pánom Gianninim, ktorý patril medzi zakladateľov Bank of America. Traduje sa, že Giannini položil Straussovi iba jedinú otázku: "Ako dlho ten most vydrží?" Strauss mu odpovedal: "Naveky, ak sa oň budú starať"! Vtedy Giannini rozhodol: "Kalifornia ten most potrebuje, kúpime jeho akcie".
V roku 1933 sa začalo s výstavbou, ktorá trvala necelých päť rokov. Visutý most dokončili a odovzdali do prevádzky v roku 1937, ale ešte stále sa považuje za technické veľdielo. Smutné je, že Joseph Strauss sa zo slávy dlho netešil, v roku 1938 zomrel. Jeho predpoveď sa však naplnila. Most slúži dodnes a stal sa symbolom mesta San Francisco. Stále je živou dopravnou tepnou medzi mestom a okresom Marin County a ročne po ňom prejde asi 42 miliónov vozidiel.
Popri iných profesiách a firmách, sa o údržbu mosta starajú aj dvaja robotníci - natierači. Ich pracovnou náplňou počas celého roka je farbenie konštrukcie mosta. Keď ukončia prácu na konci mosta, jeho začiatok si už vyžaduje nový náter. Farba mosta sa nazýva International Orange. Oranžovú farbu vybrali ako vhodný doplnok k okolitej scenérii.
Aby sa mohli plne pocíť obrovské rozmery tejto stavby, treba sa prejsť po jeho dlhej klenbe peši a podívať sa dole na zradné vlny pod mostom. Pešia prechádzka, ktorá trvá približne 50 minút, poskytne nezabudnuteľné pohľady na okolie.
Príťažlivosť mosta znásobuje aj počasie. Most býva často zahalený v hmle a pre turistov je zážitkom vidieť, ako sa jeho oranžová konštrukcia postupne vynára z bieleho oparu a slnečné lúče vytvárajú jeho obraz na vodnej hladine. Vietor, ktorý vytvára v okolí mosta biele, peniace sa vlny, ešte zvyšuje čaro tohto miesta.
