Kupovanie vianočného stromčeka bolo pre Vivian udalosťou, na ktorú sa tešila po celý rok. Na jej učiteľský plat, z ktorého si platila prenajatý byt v luxusnej štvrti v Santa Barbare, to nebola lacná záležitosť, ale takéhoto potešenia sa ani jeden rok nechcela zrieknuť.
Vtedy, keď nastal ten Deň, požičala si od priateľa veľké terénne auto a na nákup si rezervovala dostatok voľného času. A potom už len vyberala... Dokázala sa nekonečné minúty prechádzať pomedzi vystavené stromy, cítila sa príjemne, ako v skutočnom lese. Malé, veľké i obrovské jedle, borovice, smreky a iné stromy rôznych druhov a z rôznych koncov sveta tu stáli pripravené odísť s ňou domov. Boli pravidelne urastené a nádherne voňali. Mali iba jedinú chybu, ktorá im uberala z ich krásy, totiž, na každom stromčeku bol pripevnený lístok s cenou.
Zrazu vošla do oddelenia, kde boli ceny podstatne nižšie. „Áno, tu si nejaký vyberiem,“ pomyslela si s úľavou. Stromček, pre ktorý sa rozhodla, bol vysoký, hustý a poriadne ťažký. Dvaja pracovníci predajne sa poriadne zapotili, kým ho naložili na strechu jej požičaného tereňáku, ba dokonca jej tvrdili, že na tom aute taký ťažký náklad neodvezie. Vivian však bola rozhodnutá urobiť pre svoj vianočný stromček všetko. Išla pomaly a veľmi opatrne a po necelej hodine jazdy zastavila pred svojim bytom. Tu sa ponúkli susedia pomôcť jej so stromom.
Stromček bol naozaj krásny a jeho ihličie rozvoniavalo po celom byte. Vivian s ním prežila nádherné Vianoce i Nový rok. Blížil sa dátum, kedy stromčeky bolo treba odviezť na určené miesto, odkiaľ ich odvezú na likvidáciu. Nevedela, či ďalšie dni bude mať voľno, a tak išla so stromčekom o dva dni skôr pred stanoveným termínom. Znova si požičala veľké auto, poprosila susedov o pomoc, odviezla strom na určené miesto, tam ho zhodila medzi ostatných vianočných vyslúžilcov a odišla. „Mala som pekné Vianoce a dokonca som na stromčeku aj pár dolárov ušetrila,“ spokojne si pomyslela.
Na druhý deň, po návrate z práce ju pred domom čakalo prekvapenie. Jej obrovský, milovaný zelený kamarát stál hrdo pred jej vchodom. Keď vošla do bytu, na odkazovači sa príjemný ženský hlas ospravedlňoval, že pracovníci ich firmy boli nútení doviezť jej vianočný stromček naspäť domov.
Priatelia, ktorým neskôr Vivian svoju stromčekovú story rozprávala, vedeli o čo ide a dobre sa na jej lakomosti zabávali. Iba ja som uvažovala nad tým, ako našli majiteľa stromčeka a koľko to firmu stálo času i peňazí, kým jeho pracovníci viezli obrovský strom niekoľko kilometrov na iný koniec mesta. Ale v Amerike zákon je zákon a treba ho dodržiavať, vtedy sa na nič iné nepozerá.
A ako to skončilo s Vivian a jej vianočným stromčekom? Znova si musela dohodnúť požičanie veľkého auta a okrem stromčeka si musela zobrať aj svoju kreditnú kartu, aby zaplatila sumu za likvidáciu, ktorá v cene stromčeka nebola.
