Boli roky, keď naše vinice rodili šťavnaté hrozno, v pekných murovaných chatkách pulzoval život a všade naokolo bolo veselo. Tie časy sú dávno preč a dnes, ak sa na vinici objavíme trikrát do roka, sme tam najčastejší návštevníci.
Pri prvom jarnom príchode na chatku nás vôbec neprekvapilo, že dvere na balkóne sú pootvorené. Mali sme zase hosťa, na dverách bol vylomený zámok.
"Vždy lepšie, ako rozbité okno," povedali sme si.
V miestnosti nebol neporiadok. Zlodej nám urobil inventúru v skriniach, prekontroloval stav zásob a pravdepodobne s nadávaním, že predchodcovia mu nenechali takmer žiadny výber, roztiahol si pohovku a uložil sa spať.
Dlho sme uvažovali, aký to bol človek. Ktovie koľko nocí u nás prespával?
Životné príbehy bezdomovcov sú rôzne, situácia sa niekedy zvrtne tak, že aj poriadny človek sa nečakane ocitne bez strechy nad hlavou.
Príhodu sme uzatvorili tým, že náš hosť bol slušný zlodej a určite mal rád čistotu a poriadok. Poznali sme to podľa toho, že na svetlú deku na pohovke si pod zablatené nohy dal kus igelitového vreca, ktoré si doniesol so sebou.
Naozaj, čistotný človek a slušný zlodej.
