Rozhodujem sa medzi dvoma zápasmi, streda alebo štvrtok. V stredu sa hrá na štadióne vzdialenom asi 6 km od hotela v ktorom bývam a tak dávam prednosť štvrtkovému zápasu. Nakoniec moje rozhodnutie bolo správne, pretože, ako som sa neskôr zo správ dozvedel, v stredu, hneď na začiatku zápasu sa bitka medzi divákmi riešila pomocou slzotvorného plynu. Sledovať dianie na ihrisku so štípajúcimi očami sa mi nežiadalo.
Na zápas 1. ligy FC Dinamo – FCU Politehnica Timisoara si kupujem najdrahší lístok do VIP sektora. Po skúsenostiach, keď v hľadisku lietali ponad hlavy divákov sedadlá, nechcem riskovať.
Hoci sa futbalový zápas začína až o 21,30 večer, v meste vidieť prípravy už o 15,30. Policajti uzatvárajú niektoré ulice a dozerajú na potulujúcich sa divákov. Už na uliciach to začína vrieť.
Rumunský futbal to je jeden veľký kotol plný kriku, hluku, revu a výtržností. Vyčíňanie nespratníkov na našich štadiónoch je oproti tomu slabým odvarom. Takmer každá malá šarvátka prerastie do bitky. Prvá sa začala už po 20 minútach hry.
Ani vo VIP sektore nebol pokoj, hlas komentátora pre okolitý krik nebolo vôbec počuť. A kto si v Bukurešti dovolí kúpiť lístok za drahé peniaze? To je naozaj zaujímavé. Hneď vedľa mňa sedel akýsi špinavý bezdomovec z ulice. Prišiel s dvoma plnými taškami so značkou Billa. Bol ticho a bolo na ňom vidno, že do futbalu sa nerozumie. Nevadil by mi, keby tak hrozne nesmrdel. Útechou bolo, že jeho zápach nečuchám sám, z druhej strany vedľa neho sedela elegantná dáma v bielych nohaviciach. Tú futbal absolútne nezaujímal, nervózne sa vrtela na sedadle. Iba ďalší pán bol skutočný fanúšik. I pri najmenšej akcii na ihrisku skákal zo sedadla, nakláňal sa bližšie k hracej ploche, kričal na plné hrdlo, šermoval rukami a bol celý červený od rozčúlenia.
Tesne pred koncom prvého polčasu začala na nás mávať akási žena. Elegantná pani i bezdomovec sa na jej pokyn zdvihli a odišli preč. Cez prestávku sa pre zábavu divákov konala na trávniku súťaž o mobil a hlavní aktéri boli práve moji susedia. Pani do bránky netrafila, ale bezdomovec mal dobrú mušku a presnou strelou do brány vyhral mobil. Či mu ho skutočne dali neviem, lebo po úspešnom góle ho organizátori odtiahli nabok a čosi mu dohovárali. Na svoje sedadlo sa, na moju veľkú radosť, už nevrátil. Ani elegantná dáma viac neprišla.
Zápas skončil porážkou domácich 1:2. Na štadióne Dinamo Bucuresti, ktorý má kapacitu 15 tisíc divákov, ich bolo približne len 3 tisíc, ale dokázali vytvoriť atmosféru plnú kriku, revu, vzájomných potýčok, jednoducho, to je rumunský futbal.
