Všade doma - dobre, najlepšie V.

Každý, kto sa presúva po svete na väčšie či menšie vzdialenosti pomocou ochotných majiteľov áut, veľmi rýchlo zistí, že nie je stop ako stop. Chcel by som teraz načrtnúť niektoré z najčastejších stopových variant, na ktoré musí byť každý cestovateľ pripravený.A.Bežný STOP-auto zastaví a vezme vás tam, kam má šofér namierené-častý, vhodný aj pre amatérov a nováčikovB.Zlatý STOP-auto vás vezme z východiskového miesta až do cieľa-zriedkavý, vyskytuje sa asi tak často, ako poctivý poslanecToto sú dva klasické druhy stopu, ďalšie sú už špecifické a menej bežné, preto k ním pripájam aj radu, ako sa v danom prípade zachovať.1. Falošný STOP Auto zastaví pri krajnici asi tridsať metrov od vás. Keď sa k nemu pohnete, otvoria sa dvere a vystúpi šofér. Prejde sa k okraju cesty, rozopne si rázporok a začne močiť, pričom vám voľnou rukou dáva rozličnými gestami najavo, že vás neberie.- Ak sa vám to stane a nechcete vyzerať, že ste trápne naleteli nejakému odkundesovi s plným mechúrom, zastavte sa, kde práve ste a začnite sa tváriť, že na zemi hľadáte nejaký predmet, ktorý vám tam vypadol a to že je pravou príčinou, prečo ste sa tým smerom pohli. Ak budete dostatočne presvedčivý, môže sa stať, že aj keď vás dotyčný nevezme, aspoň vám pomôže hľadať.2. Non STOP (tiež STOP ŽILINA)Stojíte pri ceste tak dlho, až vám kŕčové ŽILY NApuchnú. - Tu platí zásada, že zodvihnutý prostredný prst ukazujeme len autám, ktoré sú dostatočne ďaleko, alebo idú dostatočne rýchlo, alebo ich celková hmotnosť aj s posádkou neprevyšuje súčet hmotností stopárov, nikdy nie autám s nápisom POLICE na dverách (zväčša sa totiž nejedná o autá patriace firme zaoberajúcej sa výrobou drevených nábytkových doplnkov).3. Ružový STOP (tiež STOP AIDS)Auto zastaví a vodič(ka) vás počas jazdy vyvedie z presvedčenia, že šoféri(ky) najviac berú pekné ženy(mužov) a dievčatá(chlapcov). Ponúkne vám obed, sprchu a nocľah, či už u seba doma alebo niekde v motoreste.Rada - všetky ponuky jednoznačne prijať, cudzia ruka na kolienku vám predsa nevezme chuť do jedla…4. Letecký STOP (tiež STOP ZEM – ZEM)Auto zastaví, vy nastúpite a to je posledné, čo vaše zmysly dokážu postrehnúť, lebo čas a priestor sa stanú relatívnymi pojmami. V momentoch, keď sa vám zdá, že ručička na tachometri už obieha druhé kolo a pestrý pruh farieb letiaci za oknom stráca akékoľvek ostré črty, otočí šofér hlavu asi o 120°, podoprie volant kolenom, žmurkne na vás spoza tmavých okuliarov a prehodí, že kedysi bol pretekárom, ale od nehody pri ktorej takmer prišiel o život už radšej neriskuje…Rada - používajte žuvačky, pomáha to vyrovnávať tlak pri pristávaní!5. Nebezpečný STOP ( tiež MAFISTOP)Auto zastaví a po tom, čo vás dvojmetrový stotridsaťkilový plešatý orangutan prekontroluje, nastúpite. V aute, zväčša limuzíne, sedí na mieste spolujazdca ďalší podobný „zhrobuksicht”, pri pohľade na ktorého dostáva termín sedadlo smrti celkom nový rozmer.- Ak ste sa v minulosti nerozhodli stať sa viac či menej dobrovoľnými darcami orgánov, seďte radšej ticho, ak sa vás pýtajú, odpovedzte, ak sa smejú, smejte sa aj keď netušíte čomu, lebo chvíľku vyzerať ako debil ešte nikoho nezabilo. Snažte sa nevšímať si hlaveň automatickej pušky AK-40 trčiacu spod sedadla, ani tlmený buchot občas vychádzajúci z kufra, skôr sa sústreďte na to, aká vysoká odmena bola uvedená na policajnej výzve o pomoc pri pátraní, na ktorej ste oných chlapíkov naposledy videli.6. Erotický STOP (tiež sTOP LESS)Toto je presne stop, ktorý čakal pri odchode z Mníchova nás. Najvýstižnejšie ho charakterizuje takmer autentický dialóg:–Máme stop, sú to dve skvelé krásne kočice!–Kam idú?–Jedna je blond a druhá červenovlasá s karičkou v nose. –Kam idú?–Majú takéto minisukne!–Kam idú?–A športové auto–Kam idú?–A takéto prsia...–Kam ideme? Práve v tomto procese rozhodovania a prestavby priorít dochádza k rozhodnutiam, ktoré majú ďalekosiahle a zväčša neblahé dôsledky na výsledok cesty, o čom sme sa mali čoskoro presvedčiť. Náš erotický stop trval asi dvadsať minút, kým nás slečny vysadili pri diaľničnom výjazde k nejakému zrejme ich domovskému mestečku, z ktorého, ako sme zistili, všetci ľudia vlastniaci automobil odídu ráno za prácou do Mníchova a večer sa zase vrátia. To je asi celá mobilita miestneho obyvateľstva. Počas hodiny, ktorú sme strávili podopierajúc napoly vyschnutú čerešňu s množstvom zakrpatených plodov, prešiel okolo nás smerom z mestečka len miestny Alwin Stright na svojom malom trojkolesovom traktore s vlečkou naloženou čerstvým kravským hnojom. Keď sme vyhodnotili skutočnosť, že okolo nás prešiel trikrát tým istým smerom a vylúčili sme možnosť časopriestorovej slučky, ponúklo sa ako jediné schodné riešenie, že do dediny vedie ešte iná cesta, alebo že v nej žije len onen traktorista a jeho dvaja jednovaječný súrodenci. Alebo že máme úpal. V každom prípade však bol najvyšší čas pohnúť sa odtiaľ pešo popri diaľnici k najbližšiemu, asi 5 kilometrov vzdialenému parkovisku. Tam stálo jediné auto, ktorého vodič si odskočil na verejnú toaletu, ale predsa bolo určené nám. Odviezli sme sa do Memmingenu, kde sme si na predmestí u Turka dopriali skvelý pikantný kebab a išli sme sa poobzerať po nejakom nocľahu. Asi okolo polnoci nás prebudil prudký vietor a prvé dažďové kvapky. Vzduch bol presýtený vlhkom a stromy blízkeho lesa sa dali do divokého tanca sprevádzaného šumom akoby mohutného morského príboja. Asi sto metrov od nás stál most, po ktorom viedol vonkajší diaľničný okruh. Medzi betónovými piliermi po stranách a nosníkmi bola plošinka dostatočne široká pre jedného, a dostatočne dlhá aj pre viacerých nocľažníkov, na ktorú sme sa vyšplhali a v suchu a bezvetrí strávili noc.Názov mesta Memmingen sa na druhý deň stal pre nás synonymom stopárskeho neúspechu. Skúšali sme to rôznymi spôsobmi, na rôznych koncoch mesta a všade bezvýsledne. Okolo obeda sme sa odhodlali na zúfalý pokus prejsť celým mestom, dostať sa na diaľnicu a popri nej k najbližšiemu parkovisku, alebo benzínke. Diaľnica však bola obohnaná plotom, ktorý mal zabrániť prenikaniu zveri z blízkeho lesa na vozovku. Keď sme ho konečne obišli, boli sme celí premočení z vysokej trávy, ktorá nemala kedy vyschnúť po celonočnom daždi a informačná tabuľa ukazovala 14 km k najbližšiemu odpočívadlu.V tom momente som za sebou počul ťažký výdych, čas sa na sekundu zastavil a Ňaňo mohutným hlasom zvolal: „Do p..., ja som sem neprišiel pešo chodiť!” Vzápätí po tom, ako takto uvoľnil nahromadenú negatívnu energiu prepukol v nepríčetný zúfalý smiech, ktorý na niekoľko minút úplne ochromil aj mňa. Bolo to vôbec po prvýkrát, čo som ho počul takto zahrešiť. A to sme museli prísť až do Memmingenu, akoby u nás doma nebolo na čo nadávať.K večeru sme sa odtiaľ predsa len dostali. Chlapík, ktorý nás vzal z dedinky Fuchsach, kde sme v ten deň boli vďaka môjmu skvelému stopárskemu inštinktu a orientačnému zmyslu už po druhýkrát, sa nás povypytoval na aktuálnu politickú situáciu na Slovensku a vysadil nás na obrovskom parkovisku s benzínkou a McDonaldom.Hneď sme si vyhliadli kamión so švajčiarskou značkou a s jeho šoférom sme sa dohodli, že nás ráno vezme priamo do Bazileja. Rozložili sme celtu priamo pri kolesách TIR-ky a nastavil som budík na pol siedmu. Asi o šiestej nás zobudil zvuk naštartovaného motora a jediné, čo sme stihli, bolo zamávať veľavravne zdvihnutým prostredným prstom vzďaľujúcej sa zadnej náprave nášho dohovoreného stopu.