Spondeo ac policeor - alebo nejak podobne

Prednedávnom som bol slávnostne promovaný. Ceremónia bola pekná, hudba impozantná, tituly nekonečné, kostýmy pestré a účasť povinná. Ešte počas generálky sme boli podrobnou inštruktážou poučení, ako sa máme správať, ako sa správne otočiť tvárou k fotoaparátu, ktorým smerom odpadávať a samozrejme, ako prisahať.„Ja prečítam sľub a vy po latinsky jednohlasne zvoláte: spondeo ac policeor!“ oboznámila nás s našou úlohou v celom predstavení pani docentka. Nastúpili sme, zapli si gombíky na saku, skontrolovali rázporky a za zvukov fanfár sme sa presunuli do auly maxima. Po privítaní, predstavení a príhovoroch sme pristúpili k slávnostnému sľubu. Pani docentka otvorila ozdobné dosky a začala predčítať – po latinsky. Poviem pravdu, nerozumel som jedinému slovu. A rozhodne som nebol sám. Asi po dvoch minútach sa na nás pani docentka veľavýznamne zadívala a modulovala hlas do otázky. Z toho väčšina pochopila, že prišiel čas na sľub. Smrteľne vážne sme viac – menej jednohlasne (skôr menej ako viac) zvolali „spondeo ac policeor!“ a tým sme sľúbili....no, netuším čo. A rovnako tak netuší asi 60 ďalších budúcich ochrancov spravodlivosti. Nevadi, hlavné je, že sme sa dopracovali k vytúženej odmene – diplomom doktorov práv.Hovorí sa, že najlepšou školou je život sám. A asi na tom niečo bude. Pokiaľ si dobrý zvyk odprisahať bez mihnutia oka čokoľvek, z čoho sa črtá odmena prenesiem aj do právnej praxe, určite zo mňa rýchlo bude úspešný a hlavne veľmi bohatý právnik.Len dúfam, že rovnako neskladajú Hypokratovu prísahu doktori medicíny. To by som si toho bohatstva asi dlho neužil....