Zapol som si, ako každý večer, televízor a sledoval som diskusnú reláciu pána Hríba o verejnoprávnosti v STV. A o kultúre. Tak takúto dávku negatívnej energie som nedostal odkedy ma naposledy načapali v autobuse revízorky. Rád by som napísal, čo si o tejto celej veci myslím, ale priznám sa, že neviem. Nie som odborníkom na média ani na kultúru a už vôbec sa necítim na to, aby som nejako hodnotil odbornú alebo ľudskú úroveň diskutujúcich v podobných reláciách. Mám ale pocit, že som prišiel na to, čo kultúrnosti Slovákov môže predsa len trochu pomôcť a s televíziou to úzko súvisí. Ide o tzv. červený gombík. Teda, ten môj gombík je červený, ten Váš môže byť inej farby, okrúhly alebo podlhovastý, na ovládači, alebo priamo na televízore. Iba ho treba stlačiť. Ja som to urobil. A viete čo sa stalo?? Kultúra! Na obrazovke sa rozhostilo ticho, najkrajší zvuk ktorý som z nej po dlhom čase počul. A tá úžasná tma. V tej tme som zrazu zbadal, koľko mám doma neprečítaných kníh. A koľko rozčítaných! A dokonca som niekde pod stolíkom objavil program kultúrnych akcií na mesiac jún! Bol zahrabaný pod TV plusom, TV okom a Eurotelevíziou. Vzal som farebný zvýrazňovač, ktorým obvykle zaškrtávam v programe televízie klubové filmy a zaznačil som si zopár divadelných predstavení a dva-tri skvelé filmy v kinách. Radím to aj Vám, priatelia. Teraz už ale bežím telefonovať manželke. Nejako mi začalo byť smutno, že sa nemám s kým porozprávať. To ten červený gombík....
6. jún 2005 o 14:50
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 581x
Nový článok
Ostal som doma sám. Manželka odcestovala na služobnú cestu do Budapešti a mňa nechala napospas kope neumytého riadu a policajtom hľadajúcim už pol roka môjho brata.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)