Eliot A. Cohen, profesor medzinárodných štúdií z Johns Hopkins University publikoval v The Atlantic komentár aktuálnej situácie na Ukrajine. Sme podľa neho v rozhodujúcej chvíli vojny. Tá sa dostala do svojej štvrtej fázy, pričom prvé tri boli pokus zosadiť Zelenského vládu, keď to nevyšlo, tak pokus dobyť celú Ukrajinu a treťou fázou bolo stiahnutie vojsk zo severu Ukrajiny a začiatok ich preskupovania. Podľa Cohena by prehra Ukrajiny vo vojne zvýšila možnosť, že Rusko zaútočí priamo na členskú krajinu NATO, navyše by mohol vojenský úspech Moskvy posmeliť Peking, ktorý vojnu dôkladne sleduje a posudzuje západnú odpoveď na ruskú agresiu.
Cohen ďalej kritizuje správanie Nemecka, ktoré podľa neho tvrdilo, že sa snaží o zmierenie s Ruskom, v skutočnosti bolo jeho konanie motivované chamtivosťou a naivnosťou. Rovnako tak kritizuje americké administratívy, za ich "červené čiary", ktoré sa vyparili a za ich indiferentnosť k zrovnávaniu sýrskych miest so zemou či k chemickým útokom na civilistov. Cohen kritizuje aj komentátorov, ktorí očakávajú, že na bojovom poli dôjde k patu, ktorý bude trvať roky. Podľa neho sú práve teraz urgentne nutné rozhodujúce kroky. Cohen upozorňuje, že teraz sa boje budú presúvať do otvoreného terénu, v ktorom sú gerilové taktiky a ručné protitankové, či protiletecké strely menej účinné. Rusko je však poraziteľné, najmä vďaka jeho vlastnej taktickej aj strategickej neschopnosti a nekompetentnosti v logistike aj údržbe. Je navyše možné, že vedenie v Moskve nedostáva presné informácie o aktuálnej situácii na bojisku. Putinovské ofenzívy preto môžu byť porazené, a to v prípade, že sa stretnú s dobre vybavenými ukrajinskými silami.
V tomto smere však nejde všetko optimálne. Cohen chváli pomoc od Poľska a pobaltských krajín aj dodanie slovenského systému S-300 pre Ukrajinu. Kritizuje však americkú administratívu, ktorá koná pomaly a nevyužila podporu Ukrajiny od oboch politických strán v Kongrese. Dodávky ťažkých zbraní sa tiahnu a Bidenova vláda podľa Cohena nezakročila dôrazne ani v prospech obmedzenia obchodovania veľkých amerických korporácií s Ruskom. USA zlyhávajú aj v symbolických gestách, ako je znovuotvorenie ambasády v Kyjeve, či návšteva Ukrajiny významným americkým politikom.
Cohen doporučuje zvýšenie materiálnej pomoci Ukrajine vrátane dodávky ťažkých zbraní, či nových stíhačiek, ale aj vyslanie vojenských poradcov na západnú Ukrajinu, či aspoň do Poľska, kde by sa mohli trénovať ukrajinskí vojaci. Domnieva sa tiež, že v prípade, že Rusko použije na Ukrajine chemické zbrane by USA mali prehodnotiť svoj postoj k zriadeniu bezletovej zóny. Cohen pripomína, že mnoho členov Obamovej administratívy, ktorí pripustili prekročenie tejto "červenej čiary" v Sýrii sú aj členmi Bidenovej vlády a dúfa, že sa nezachovajú rovnako v mene "zbabelej konzistentnosti" (cowardly consistency). Porážka Ruska podľa Cohena je možná, a hoci by zrejme aj po vojenskej porážke na Ukrajine Rusko zostalo naďalej paranoidným diktátorským režimom, bolo by omnoho menej nebezpečnou treťotriednou mocnosťou.
Horiaca Moskva
Ako ste zrejme zaregistrovali, na vlajkovej lodi ruskej čiernomorskej flotily, krížniku Moskva došlo k rozsiahlemu požiaru. Podľa BBC na nej došlo k explózii munície a loď je tak ťažko poškodená, že ju posádka musela opustiť. Podľa ukrajinských predstaviteľov v Odese došlo k tomuto požiaru po zásahu Moskvy dvomi protilodnými strelami Neptun, ktoré sa mohli nachádzať práve v okolí Odesy. Podľa ruskej agentúry RIA Novosti sú príčiny požiaru vyšetrované a samozrejme sa ruská strana nezmieňuje o tom, že sa malo jednať o následok ukrajinského útoku, ale skôr sa zrejme budú snažiť tvrdiť, že na Moskve došlo k nehode. V noci na dnes priniesli agentúry správu, že Moskva sa potopila. Jedná sa mimochodom o prvú potopenú ruskú vlajkovú loď flotily od neslávnej bitky o Cušimu v roku 1905, kedy prišli o bitevnú loď Kňaz Suvorov a veliteľ flotily viceadmirál Rožestvenskij bol Japoncami zajatý.
Treba povedať, že ruská verzia nemusí byť nepravdivá, aj keď sa zdá podozrivé, že by k požiaru došlo spontánne práve pár dní potom, že Ukrajina ohlásila úspešné testovanie striel Neptun. Požiary na lodi môžu vzniknúť z rôznych dôvodov a sú veľmi nebezpečné, navyše pri tom, aký výkon podáva ruská strana vo vojne na Ukrajine je vlastne vcelku pravdepodobné, že Moskvu zničila nehoda z dôvodu zanedbanej údržby, či nesprávneho postupu posádky. Na druhej strane zásah lode ukrajinskou strelou tiež nie je možné vylúčiť. Strely Neptun nie sú natoľko výkonné ako moderné ruské nadzvukové strely s náporovým pohonom, rozhodne však sú schopné vážne poškodiť aj veľké plavidlo, najmä pri viacerých zásahoch. Presnú polohu Moskvy mohli ukrajinci zistiť za pomoci dronu, alebo im súradnice poskytli západní spojenci. Navyše sa zdá, že sa Moskva pohybovala síce pomerne ďaleko od Ukrajinského pobrežia, no zato v predvídateľnom vzorci.
Aby som to zhrnul, s istotou zatiaľ vieme len to, že došlo k potopeniu Moskvy. Či to bolo v dôsledku zásahu protilodnej strely s plochou dráhou letu zatiaľ naisto nevieme. Na ruské vyjadrenia sa nie je možné spoliehať, no ani tie ukrajinské nemusia byť hodnoverné. Spomeňme si len na to, ako v prvých dňoch vojny ukrajinská strana tvrdila, že sa jej podarilo zostreliť niekoľko transportných lietadiel Il-76 s výsadkármi na palube. Vraky týchto zostrelených strojov však dodnes nikto nevidel.
Každopádne strata Moskvy je pre Rusko obrovskou hanbou, znásobenou aj tým, že sa jednalo o vlajkovú loď flotily, navyše pomenovanú podľa hlavného mesta. Poškodenie Moskvy je aj taktický problém, keďže krížnik sa zrejme podieľal na protivzdušnej obrane ruských síl na juhu Ukrajiny. Moskva mala na palube námornú verziu systému S-300, konkrétne verziu S-300F Fort. Fort má vo svojej pôvodnej verzii dostrel 90 km a Moskva niesla 64 rakiet tohoto systému vo vertikálnych odpaľovacích zariadeniach. Systém by mal byť schopný ničiť aj nízko letiace ciele ako protilodné strely, a to až do rýchlosti cieľa Mach 4, a tiež iné lietajúce ciele až do výšky 25 km. Moskva zrejme pri ochrane vzdušného priestoru spolupracovala so systémom S-400, ktorý má Rusko rozmiestnený dlhodobo na Kryme.
Moskva je raketový krížnik triedy Slava a rozhodne nepatrí k najmodernejším lodiam ruskej flotily, na vodu bola spustená už v roku 1979, do služby vstúpila o štyri roky neskôr. Jej hlavnou výzborojou je 16 protilodných striel P-500 Bazalt, ktorých odpaľovacie zariadenia sú na krížnikoch triedy Slava dobre viditeľné a pre túto triedu charakteristické. Bazalt má dostrel až 550 km a vďaka mohutnej bojovej hlavici (1000 kg) je určený na útoky proti americkým lietadlovým lodiam, alebo iným veľkým plavidlám. Takéto lode Ukrajina vo svojej výbave nemá a dá sa preto predpokladať, že sa Moskva venovala hlavne protivzdušnej obrane. Mimochodom, Moskva bola niekoľkokrát modernizovaná a znovu vyzbrojovaná, zrejme ale nedošlo k výmene systému Fort za modernejší S-300FM, ktorý má väčší dostrel aj modernejšie radary, pravdepodobne to bolo z finančných dôvodov. Moskva bola navyše už raz vyradená a to medzi rokmi 1990-2000, kedy bola znovu vzatá do služby a dostala aj aktuálne meno (pôvodne sa volala Slava a bola prvou loďou svojej triedy).
Telegraficky
Max Fras z European Institute pri London School of economics skompiloval výber toho, čo všetko je podľa Ruska nacistické. Na zoznam sa dostali Japonsko, predseda nemeckej CDU Friedrich Merz, sieť investigatívnych novinárov OCCRP, či švédsky odborový zväz pracovníkov v dokoch.
Americký generál vo výslužbe Mark Hertling o tom, čo videl v ruskej a ukrajinskej armáde. Zaujímavé čítanie od skúseného tankistu.
Rusku môžu dôjsť vojaci. Je zrejme závislé na vojakoch slúžiacich na kontrakt. Mnohé dlhodobé zmluvy (na 3 roky) ale vypršia v priebehu tohoto roka a o nové krátkodobé kontrakty (6-12 mesiacov) sa po aktuálnych úspechoch ruskej armády nikto netrhá.
Osem najväčších zbrojných dodávateľov v USA sa stretlo s predstaviteľmi Pentagonu. Jednalo sa o dodávkach na Ukrajinu.
Príslušníkovi ukrajinskej domobrany ruskí vojaci denacifikovali trenky. Zatiaľ čo bol na fronte, jeho dom dočasne padol do rúk okupantom a keď sa z bojov vrátil domov, zistil že mu okrem iného vyrabovali aj spodné prádlo a všetky topánky.
...
Aj tento diel blogu bol napísaný s prispením UČR (Utajeného člena redakcie) podcastu Silný výber.
