Po dlhšej odmlke spôsobenej mojou zaneprázdnenosťou prinášam opäť pár postrehov k dianiu na Ukrajine. Veterán CIA John Sipher, ktorý mal okrem iného na starosti ruský "desk" americkej rozviedky napísal zaujímavý komentár pre The Cipher Brief pod názvom Jadro Putinovej slabosti. Sipher v ňom píše, že ešte v roku 2017 sa domnieval, že Putin bol viac produkt svojej minulosti v KGB, než dlhej tradície cárov a sovietskych mocnárov. Postupom času však, aj vďaka Putinovej záľube v citovaní šovinistických filozofov a radikálnych historikov Sipher zmenil názor.
Podľa Siphera je mnoho historických paralel medzi súčasnou vojnou na Ukrajine a vojnami v Sýrii, Čečensku, Gruzínsku, Afganistane, Fínsku, Poľsku a Pobaltí. Cituje Stephena Kotkina, historika Ruska z Princetonu, ktorý v rozhovore pre New Yorker o súčasnej sútuácii povedal: "To čo tu máme dnes nie je nejaké prekvapenie. Nie je to odchýlka od historických vzorcov. Dávno predtým než existovalo NATO, v 19. storočí Rusko vyzeralo rovnako- malo autokrata. Malo represálie. Malo militarizmus. Bolo podozrievavé voči cudzincom a Západu. Toto je Rusko, ktoré poznáme, a nie Rusko, ktoré sa zjavilo včera, alebo v 90. rokoch. Nie je to odpoveď voči Západu. V Rusku sú interné procesy, ktoré vysvetľujú kde sme teraz."
Sipher pripomína knihu Empire of the Czar (Impérium cára) od francúzskeho aristokrata Astolphea de Custine, čo je anglické vydanie jeho štvorzväzkového diela La Russie en 1839 (Rusko v roku 1839), v ktorom de Custine popisuje Rusko tak ako ho videl na svojich cestách. Sipher v nej vidí mnoho paralel so súčasným Ruskom. Tak napríklad de Custine píše, že cárske Rusko bolo väzením, od ktorého mal kľúč cár. Zákony sú navrhnuté tak, aby napomáhali útlaku, pričom každá indiskrétnosť v reči je ekvivalentom vlastizrady. Ďalšou charakteristikou cárskeho Ruska bola všadeprítomná lož, ruský despotizmus podľa de Custinea odmieta fakty a bojuje s dôkazmi, často triumfálne. Lož je podľa neho znakom dobrého občana, hovoriť pravdu, dokonca aj v zdanlivo nedôležitých veciach sa rovná konšpirácii. Tieto znaky- útlak vlastných občanov a všadeprítomné klamanie je vidieť v Rusku podľa Siphera aj dnes. Typickým príkladom útlaku je uväzňovanie politických oponentov, či snaha ich fyzicky likvidovať (ako v prípade Nemcova) či aspoň uväzniť, keď sa likvidácia nepodarí (Navaľnyj, či Kara-Murza). Všadeprítomnú lož zase predstavuje dnešná ruská propaganda.
Ďalším znakom cárskeho režimu bola podľa de Custinea byrokratická neschopnosť. Aj táto sa podľa Siphera prejavila pri invázii na Ukrajinu, pričom v dnešnom Rusku je podobne ako za čias cára, alebo Stalina viac cenená oddanosť Kremľu, než profesionalita. Rovnako ako si to všimol de Custine v 19. storočí aj dnes prekvitá v Rusku pijanstvo, podľa de Custinea preto, že Rusi sa radšej opijú aby zabudli, než by spáchali samovraždu, na to aby sa zabili podľa francúzskeho aristokrata príliš trpia.
Sipher uzatvára, že Putinovi sa podarilo prežiť vďaka jeho ochote používať silu doma aj v zahraničí a vďaka tomu, že si udržiaval imidž moci. Jeho šikanovanie, hrozby a lži ho chránili pred tými, ktorí by sa ho mohli pokúsiť pripraviť o moc. Podľa Siphera však Putin ukázal, že má v ruke slabé karty keď sa rozhodol pre inváziu na Ukrajinu podobne nerozvážne, ako sa cár Mikuláš rozhodol vstúpiť do prvej svetovej vojny. Putin tak už podľa Siphera nemôže blafovať, že má víťaznú ruku.
Nesmejte sa čekistom
Sám Putin víťazoslávne oznámil, že sa podarilo zabrániť vražde významného televízneho žurnalistu. FSB mala podľa neho odhaliť skupinu nacistických teroristov, ktorí na pokyn ukrajinskej tajnej služby SBU, ktorú samozrejme riadia ich "kurátori" z CIA, mali zavraždiť ruského novinára. Putin sa nezabudol posťažovať, že americkí špióni nerešpektujú ľudské práva všeobecne a práva novinárov obzvlášť (zrejme narozdiel od Ruska). Neskôr sa ukázalo, že onou obeťou neo-nacistických teroristov sa mal stať hlavný putinský hnojomet Vladimir Solovjov z kanálu Rossia-1. To je ten čo kydá na Európu, ktorá je údajne plná homosexuálov a mužov súložiacich s korytnačkami, no zároveň má vily pri talianskom Lago di Como.
Solovjov má zrejme deväť životov ako mačka, keďže na jeho atentát sa ukrajinsko-nacisticko-CIA-skí teroristi vybavili jedným improvizovaným nástražným výbušným systémom, 8 koktejlmi molotov, 6 pištoľami Makarov, brokovnicou s odpílenou hlavňou, jedným ručným granátom RGD-5, drogami, falošnými ukrajinskými pasmi a nacistickou literatúrou a predmetmi. Skutočná zábava (a tiež silný pocit absurdna) nastane, keď sa pozriete na fotky z razie. Medzi zmienené nacistické predmety patrí kniha od ruského, nie ukrajinského neonácka, tričko so svastikou, ktoré vyzerá ako práve vytiahnuté z obalu v ktorom ho kúpili a dlhá zelená cosplay parochňa (?). Napokon sú medzi inkriminujúce predmety zaradené 3 disky počítačovej hry Sims. Na internete sa samozrejme hneď našli srandisti, ktorí sa rehotali z toho, že ten nebohý čekista, ktorý to mal ísť celé niekam nakúpiť si zle prečítal nákupný zoznam a miesto troch SIM kariet kúpil tri hry Sims. Tu ale prácu chrabrých príslušníkov FSB berieme vážne a sme si istí, že nič z toho, čo sme sa dočítali vo vyjadrení Putina a čo sme videli na fotkách FSB nebola pravda nebolo narafičené. Bazinga!
Telegraficky
Od začiatku vojny záhadne zomreli 4 ruskí oligarchovia. Z toho dvaja zabili svoju rodinu a spáchali samovraždu. Trochu to pripomína starý sovietsky vtip: -Viete, aké boli posledné slová básnika Majakovského pred tým, než spáchal samovraždu? -Nestrieľajte súdrhuhovia!
V Rusku sa nejak rozmáhajú požiare. Okrem vojenského výskumného inštitútu horí viacero budov vrátane ropných nádrží v Briansku.
Ramzan Kadyrov má nové videjko. Streľba do luftu z guľometu samozrejme nesmie chýbať.
Ruská horda objavila poľštinu. Presnejšie povedané, nevie že je to poľština, ale myslí si, že to zlé USA vytlačila na pancierovku ukrajinské pokyny v "latinských bukvách". Rusko zrejme do vojny nasadilo onakvejší mozgový trust. Jedná sa inak o pomerne starú poľskú protitankovú strelu Komar.
Minister zahraničia Lavrov zobral so sebou na oficiálnu cestu do Japonska oligarchu Deripasku, svoju milenku a prostitútku. Asi aby nebola nuda.
Gerhard Schröder sa nehodlá ospravedlňovať. Nehodlá ani rezignovať na svoje posty v ruských energetických spoločnostiach kde si zarába takmer milión dolárov ročne. Zverstvá v Buči sa vraj "musia vyšetriť", ale neverí, že by dal rozkazy sám Putin. A tak ďalej, kto sa chce poblvať, môže tak spraviť tu.
...
Aj tento diel blogu bol napísaný s prispením UČR (Utajeného člena redakcie) podcastu Silný výber.
