V priebehu tohto týždňa bol postup ruských síl minimálny. V okolí Kyjeva a Mikolajivu sa ukrajinským obrancom podarilo zabrániť obkľúčeniu miest, no Charkov, Sumy, Mariupoľ a Černihiv ostávajú obkľúčené. Podľa OSN je ukrajinských utečencov už 3,2 milióna a je možné očakávať, že toto číslo porastie.
Rusi nie sú Putinovi rukojemníci
Sociálnymi sieťami sa prirodzene šíria rôzne názory na to, aká je nálada medzi ruskými občanmi. Predpoklad, že Rusi sú v skutočnosti niečo ako rukojemníci vládnuceho režimu a keby boli lepšie informovaní, či keby sa režim zrútil, tak by bežní Rusi boli proti vojne sa nezdá byť založený na pravde. Podľa prieskumu verejnej mienky na ktorý upozornila Atlantic Council je väčšina Rusov naladená v prospech vojny. Putinova popularita od začiatku konfliktu na Ukrajine stúpla na 70-71 %. 58% Rusov podporuje inváziu a len 23 % je proti. Podľa prieskumu spoločnosti Active Group, ktorý zverejnil ukrajinský 24. kanál si 46% oslovených Rusov myslí, že Rusko by malo zaútočiť na krajiny EU, 40 % potom súhlasí, že Rusko by malo rozšíriť "špeciálnu operáciu" aj na ďalšie krajiny. Z respondentov na otázku ktoré tri krajiny budú pravdepodobne napadnuté, sa najviac, 75,5 %, vyslovilo, že ďalšie napadnuté bude Poľsko, 41 % že pobaltské krajiny a 39 % že ďalšia napadnutá krajina bude zo skupiny Bulharsko, Česko, Maďarsko, alebo Slovensko.
Podľa toho istého prieskumu 40,3 % považuje nukleárny útok za akceptovateľný, a len 25,5 % sa stavia negatívne voči použitiu jadrových zbraní. Prieskum sa uskutočnil cez telefón a mal 1557 respondentov.
Je samozrejme možné, že v daných prieskumoch nastali isté odchýlky, oproti skutočnému mieneniu Rusov, napríklad preto, že občania, ktorí sú protivojnovo naladení sa obávali odpovedať podľa svojho skutočného presvedčenia, alebo sa odmietli prieskumov zúčastniť. Aj keby sa prieskumy odchyľovali od reality významne, napríklad o 10 %, stále by mala vojna podporu polovice Rusov a nič nenasvedčuje názoru, že Rusi si vojnu neprajú a sú do nej vmanipulovaní vládnucim režimom, alebo, že by na vojnu ľahko zmenili názor, keby boli vystavení pravdivému spravodajstvu.
Rozhovor s Kozyrevom
Courtney Weaver uverejnila vo Financial Times rozhovor s bývalým ruským ministrom zahraničných vecí Andrejom Kozyrevom. Kozyrev bol ministrom vo vládach Borisa Jelcina a patril k pro-reformným politikom, ktorí sa snažili o zblíženie Ruska so Západom. Kozyrev má v rozhovore viacero zaujímavých poznámok, na úvod pripomína, že pre niektorých ruských politikov sa Studená vojna nikdy neskončila, a to je jedna z vecí, ktoré Západ nikdy nechápal. Najmä Clintonova administratíva podľa neho považovala reformné smerovanie Ruska za samozrejmé, hoci tomu tak nikdy nebolo. Kozyrev sa podľa svojich slov snažil upozorňovať obe strany, Západ aj Jelcina, že pokiaľ bude načúvať anti-demokratickej opozícii, časy Studenej vojny sa vrátia. Jelcin nakoniec začal vymieňať pro-reformných členov kabinetu a nahrádzať ich hardlinermi, čo vyvrcholilo vymenovaním kagebašnika Putina za Jelcinovho nástupcu.
Na druhej strane sám Kozyrev pripúšťa, že aktuálna invázia na Ukrajinu bola pre neho prekvapením. Napriek tomu hovorí, že Putin si myslí, že sa správa racionálne, keďže pre autoritárske režimy je prirodzené, že sú navonok agresívne, pretože vnútorne sú nestabilné. Putin však podľa neho stále môže deeskalovať, vzhľadom na to, že nie je závislý od verejnej mienky Rusov. Zároveň ale dodáva, že západné sankcie by mali byť od počiatku čo najtvrdšie, ako hovorí s Putinom musí byť silný hneď prvý úder. Kozyrev tvrdí, že za vojnu nesú zodpovednosť aj bežní Rusi, podobne ako ju niesli Nemci v druhej svetovej vojne. Ako podotýka, nie všetci Nemci boli nacisti, ale v istej chvíli musel celý národ prísť k rozumu a čeliť následkom svojich rozhodnutí.
Putinova paranoja
Dmitri Alperovitch, spoluzakladateľ bezpečnostnej spoločnosti CrowdStrike, zverejnil v Foreign Affairs článok podľa ktorého kľúčovým faktorom pre neúspech ruskej invázie na Ukrajinu bola Putinova paranoja. Tá zrejme dosiahla takého rozsahu, že o jeho plánoch na napadnutie Ukrajiny neboli informovaní ani vysokí vojenskí velitelia a členovia Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Putinova izolácia ho zároveň robí zle čitateľným pre Západ, pre ktorý je potom ťažké plánovať aké kroky budú najúčinnejšie na odradenie Ruska od ďalšej agresie.
Ako píše Alperovitch, akcie Západu, ktoré predchádzali invázii mohli Putinovu paranoju ešte prehĺbiť. Pred inváziou totiž západné spravodajské služby úspešne vypúšťali odhalenia ruských plánov, ktoré boli síce ruskou propagandou zosmiešňované, no v podstate sa ukázali ako presné. To mohlo prehĺbiť Putinov pocit, že v jeho okolí sú zradcovia. Tajnostkárstvo by podľa Alperovitcha mohlo vysvetliť prečo ruská centrálna banka ponechala v zahraničí rozsiahle aktíva, alebo prečo zatiaľ Rusko nebolo priveľmi aktívne v kybernetických útokoch- bankári ani hackeri jednoducho o invázii neboli informovaní. Paranoja môže zároveň zhoršiť aj nastávajúce fázy konfliktu- Putin môže byť viac naklonený jadrovej eskalácii vojny ak sa bude cítiť zahnaný západom do kúta, alebo môže spustiť kybernetické operácie proti cieľom v USA a Európe, aby si vynútil zrušenie sankcií. Kyberútoky môžu tiež viesť k eskalácii konfliktu, keďže, ako sa už v minulosti vyjadril generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, rozsiahly kybernetický útok na členskú krajinu je dôvodom na aktiváciu článku 5. Alperovitch varuje pred týmto druhom eskalácie, ktorý by sa mohol preliať do otvoreného konfliktu a odporúča najskôr využiť možnosti ekonomických sankcií proti jednotlivým predstaviteľom putinovského režimu.
Telegraficky
Viacero európskych krajín sa rozhodlo vyhostiť ruských diplomatov, ktorí boli pravdepodobne spravodajskí dôstojníci. Bulharsko vyhostilo 10 špiónov s diplomatickým krytím, Lotyšsko 3, Estónsko taktiež 3, a Litva 4 diplomatov.
Do jednotiek zahraničných bojovníkov na Ukrajine sa zaradili aj americkí veteráni. Títo dvaja, z Texasu a Ohia sú vybavení zaujímavou útočnou puškou, a to česko-slovenským Samopalom vz. 58 vo verzii P. Tieto zbrane zrejme pochádzajú z nedávnej českej dodávky.
Rusi zrejme prišli o ďalšieho generála, tentokrát o dvojhviezdičkového. Generáploručík Andrej Mordvičev velil 8. vševojskovej armáde spadajúcej pod Južný vojenský okruh.
P.S. Rozhodol som sa, že budem podobné reporty o dianí na Ukrajine pripravovať pravidelne a pokúsim sa priniesť čitateľom informácie, ktoré mi prišli zaujímavé a pozornosti bežných médií mohli uniknúť, alebo im venovali menší priestor. Pripomínam preto, že nie som vojenský, ani zahranično-politický profesionál, súčasný, ani minulý. Som (mierne) poučený laik, ktorý sa snaží sprostredkovať fakty z obranno-bezpečnostného prostredia nepoučeným laikom. Nič viac. Anyway, $4 a pound.
