Podľa hovorkyne ruského Ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej pokračuje ruská "špeciálna vojenská operácia" podľa plánu. Na územiach oslobodených od "nacionalistov" sa vraj už život vracia do normálu. Nie všetci by súhlasili. Novinár Tyler Rogoway z The War Zone píše, že aj keby Rusko dosiahlo všetky svoje vojenské ciele, tak vojnu už prehralo. To najhoršie by ich podľa Rogowaya čakalo v prípade, že by sa im podarilo obsadiť celú krajinu. V tom prípade by totiž nastal boj s povstalcami, resp. gerilami nevídaného rozsahu, pretože by proti nim stáli odhodlaní ukrajinskí povstalci zocelení bojmi a vybavení modernými protilietadlovými a protitankovými zbraňami.
Napriek tomu ale Rogoway upozorňuje, že Rusko ešte netreba odpisovať, a aj keď by Ukrajina mohla zahnať okupačné sily zo svojho územia stávky sú stále skôr v prospech Moskvy. Je však veľmi málo pravdepodobné, že by sa Rusku podarilo na Ukrajine nainštalovať bábkovú vládu, keďže tá by bola pravdepodobne hlavným cieľom dobre vyzbrojených povstalcov. Vláda a jej predstavitelia by sa tak prakticky nemohli pohybovať po krajine ani efektívne vykonávať verejnú moc, keď za každým rohom číha povstalec s Javelinom alebo NLAW. To sa týka aj ciest lietadlom, alebo helikoptérou, ktoré by sa mohli stať ľahkými cieľmi z pleca odpaľovaných striel zem-vzduch. Na Ukrajine sa už teraz objavujú improvizované výbušné systémy (IED) ako ich poznáme napríklad z Iraku, ktoré cielia na ruské vozidlá a prví kolaboranti s ruskými lokálnymi bábkovými vládami už boli zabití. Navyše na Ukrajine by nastala paradxná situácia, že povstalci by boli lepšie vycvičení a vyzbrojení modernejšími zbraňami, než majú pravidelné sily, proti ktorým bojujú.
Zničená ruská loď
Ukrajine sa podarilo poškodiť, alebo zničiť ruskú výsadkovú loď Orsk triedy Aligator. Tá kotvila v prístave v Berďansku s ďalšími výsadkovými loďami triedy Ropucha, ktoré, ako vidno na videu prístav narýchlo opúšťali (ďalšie zábery sú napr. tu). Berďansk je pod ruskou kontrolou a ich námorníctvo sa zrejme cítilo v prístave v bezpečí. Orsk do Berďanského prístavu mohol dopravovať ťažkú techniku, alebo aj muníciu či palivo, keďže na videách sú viditeľné sekundárne explózie. Zatiaľ nie je jasné akým spôsobom sa podarilo na Orsk zaútočiť. Podľa niektorých zdrojov ju zasiahli balistickou strelou Točka, iní zas uvádzajú, že sa jednalo o útok dronom. Obe tieto možnosti sa mi nejavia ako veľmi pravdepodobné, keďže Točky sú strely z prelomu 70. a 80. rokov, a aj ich posledné verzie majú podľa verejne dostupných zdrojov presnosť (CEP) okolo 70 metrov. Na druhej strane trieda Aligator je dlhá vyše 110 metrov a Ukrajinci mohli odpáliť striel niekoľko a jednej sa "pošťastilo", prípadne použiť hlavicu so submuníciou. Na útok z dronu sa zas poškodenie zdá byť príliš rozsiahle. Nevylučoval by som preto ani diverznú akciu, či útok raketového delostrelectva, alebo možnosť, že na Orsku došlo k nehode pri manipulácii s výbušnou muníciou.
Dve menšie výsadkové lode triedy Ropucha, boli identifikované ako Cezar Kunikov a Novočerkask. Obe prístav po útoku na Orsk opustili a podľa niektorých svedkov aj na nich došlo k menším požiarom, ale boli rýchlo uhasené. Čo je na celej záležitosti najzaujímavejšie je to, že o priplávaní Orska do Berďansku informovali ruské televízie (Rossia-1 a armádna TV Zvezda), ktoré Orsk natáčali priamo v prístave ako ilustráciu toho, ako dobre "specoperacia" pokračuje.
Trieda Aligator je v ruskej terminológii veľká výsadková loď, ktorá dokáže prepraviť až 1000 ton nákladu, ktorý môže tvoriť až 425 vojakov, 20 tankov, alebo 40 bojových vozidiel pechoty. Do výzbroje boli zavádzané od roku 1964 a po poškodení Orsku už ruskému námorníctvu ostávajú len 3 Aligatory. Lode triedy Ropucha sú o niečo menšie ako Orsk, môžu prepraviť 450 ton nákladu, ktorý môže tvoriť napríklad 15 obrnených transportérov, alebo 10 tankov. Ropuchy majú na prove aj korme nákladové rampy s otvárateľnými vrátami, takže môžu fungovať v režime roll on/roll off podobne, ako civilné trajekty.
Predvídateľná vojna
Financial Times zverejnili list od bývalého vojenského attaché Air Comodora Carla Scotta, ktorý slúžil na britskej ambasáde v Moskve v rokoch 2011 až 2016. Ako Scott píše v týchto rokoch bol jasne viditeľný "temný pochod k vojne" a dôkazy o tom, že Putin sa na ňu chystá neboli nikdy skryté. Medzi tieto dôkazy patril jeho kolosálny vyzbrojovací program, požiadavky na čoraz komplexnejšie a viac smrtiace zbrane aj postupná militarizácia spoločnosti a jej masáž propagandou. Tieto varovné signály boli podľa Scotta ignorované, a to preto, že sa politika podriadila vplyvu City, teda londýnskeho finančného centra a všetko slúžilo "v prospech lukratívneho statusu (Británie) ako bezpečného prístavu pre korupčné a korumpujúce bohatstvo." V tejto kritike nie je Air Comodore Scott osamelý, Británia a obzvlášť Londýn, prezývaný Londongrad, alebo Moskva na Temži, boli miestom, kde ruskí oligarchovia investovali vo veľkom.
Telegraficky
Neznámi ľudia nechali editorovi rádia Echo Moskva Alexejovi Venediktovovi pred dverami do bytu odrezanú prasaciu hlavu a na dvere mu nalepili nálepku s ukrajinským štátnym znakom a nápisom "Judensau", teda židovská sviňa. Putin sa zrejme podujal denacifikovať nesprávnu krajinu.
Speaking of which, proruský oligarcha Pavel Fuks mal platiť miestnym pouličným kriminálnikom aby na budovy maľovali svastiky. Táto false flag operácia bola zrejme riadená ruskými spravodajskými službami a mala potvrdiť to, že na Ukrajine sú nacisti.
Poľská kontrarozviedka ABW zadržala poľského občana, ktorý mal vykonávať špionáž v prospech Ruska. Zadržaný pracoval na matričnom úrade a tak mal prístup k osobným údajom veľkého množstva ľudí. Niektoré osoby zvlášť lustroval na žiadosť jeho ruských riadiacich dôstojníkov z civilnej rozviedky SVR.
Podľa Kamila Galeeva z think-tanku Wilson Center sú medzi ruskými stratami disproporčne zastúpení členovia národnostných menšín, ako napríklad Dagestanci či Kazaši. Dá sa teda predpokladať, že ruská armáda využíva vojakov menšinových národností, voči ktorým má mnoho Rusov rasové predsudky, ako kanonenfutter.
Ruský minister Šojgu na 12 dní zmizol z verejného diania a už sa o ňom začali šíriť rôzne klebety. A tak sa objavil na videokonferencii s Putinom, ale ani to sa neobišlo bez problémov. Snáď aspoň nebol v medzičase vypadnutý z okna.
Aj tento diel blogu bol napísaný s prispením UČR (Utajeného člena redakcie) podcastu Silný výber.
P.S. Rozhodol som sa, že budem podobné reporty o dianí na Ukrajine pripravovať pravidelne a pokúsim sa priniesť čitateľom informácie, ktoré mi prišli zaujímavé a pozornosti bežných médií mohli uniknúť, alebo im venovali menší priestor. Pripomínam preto, že nie som vojenský, ani zahranično-politický profesionál, súčasný, ani minulý. Som (mierne) poučený laik, ktorý sa snaží sprostredkovať fakty z obranno-bezpečnostného prostredia nepoučeným laikom. Nič viac. Anyway, $4 a pound.
