Dodávky jednotlivých zbraňových systémov nemožno preceňovať a zázračné, či nezničiteľné zbrane sú len záležitosťou vojnovej propagandy. Ani dodávka striel s plochou dráhou letu Storm Shadow v tomto nie je výnimka, a nie je to ani žiadna garancia víťazstva, či úspechu Ukrajiny. Napriek tomu si myslím, že dodávka Storm Shadow na Ukrajinu, aj moment jej zverejnenia sa môže stať kľúčovým zlomovým bodom vo vojne na Ukrajine. A nielen preto, že sa jedná o prvé západné systémy dlhého doletu, ktoré boli dodané na Ukrajinu. Ale poďme poporiadku.
Odvážny nálet
Príbeh Storm Shadow začína v roku 1982, počas vojny o Falklandské ostrovy, kedy sa britské Kráľovské letectvo (RAF) potýkalo s problémom ako zničiť Argentínou okupované letisko v Port Stanley, čo vyústilo v kontroverznú operáciu Black Buck. Pri nej bolo nutné využiť až 11 tankovacích lietadiel Victor aby jediný bombardér Avro Vulcan dopravil na cieľ 21 bômb, z ktorých jediná, viac menej zhodou šťastných náhod, zasiahla cieľ a vyradila vzletovú a pristávaciu dráhu letiska z prevádzky. Mimochodom celú odvážnu akciu, ktorá do roku 2001 držala rekord ako najdlhšia bombardovacia misia histórie (vyše 12 000 kilometrov a 16 hodín nepretržitého letu) rekonštruuje tento dokument, ktorý odporúčam.
Ako píše veľmi dobre zrešeršovaný britský blog ThinkDeffence práve táto rozpačitá skúsenosť dala podnet k prvým prácam na zbrani dlhého doletu, ktorá má schopnosti "stand-off weapon", teda zbrane, ktorú je možné vypustiť vo veľkej vzdialenosti od cieľa tak, aby sa lietadlo ktoré ju nesie nachádzalo mimo dosah protivzdušnej obrany protivníka. Takáto zbraň umožní zaútočiť aj na silno chránený cieľ, ako napríklad letisko bez toho, aby musel bombardér doletieť až priamo nad daný cieľ ako to museli urobiť bombardéry Vulcan nad Port Stanley. Tým sa bombardujúci stroj vyhne riziku zostrelenia protivzdušnou obranou protivníka. Navyše, nová zbraň mala mať presné navádzanie, ktoré umožní zasiahnuť aj malé ciele, ako napríklad bunker, alebo úzku vzletovú dráhu s istotou a jediným výstrelom.
RAF zvažovalo niekoľko variant, vrátane upravenej strely Popeye 3, či z lietadla vypúšťanej varianty znýmych striel BGM-109 Tomahawk a projektu zbrojoviek Saab a Daimler-Benz Aerospace, z ktorého neskôr vzišla strela KEPD-350. RAF sa nakoniec rozhodla pre spoluprácu s francúzskou zbrojovkou Matra (neskôr MBDA) a jej strelu Apache, z ktorej sa vyvinuli Storm Shadow a strela SCALP (Systéme de Croisiére conventional Autonone tongue Portée de Precision), ktorá je takmer identická ako Storm Shadow, ale je upravená pre potreby francúzskeho letectva.
Čo Storm Shadow dokáže?
Storm Shadow je strela s plochou dráhou letu určená na presné údery proti zodolneným a opevneným cieľom. Jej dolet sa udáva od 400 až do 560 km (túto hodnotu prebrali aj naše médiá), čo ale nemusí byť dolet rakiet, ktoré Ukrajina dostala. V jej prípade sa môže jednať o exportné verzie, ktoré majú podľa CSIS dolet skrátený na 290-300 km aby Británia neporušila Medzinárodný kontrolný režim raketových technológií (MTCR). Aj tento dolet však prevyšuje dostrel zbraní, ktoré má Ukrajina aktuálne v arzenáli (napr. rakety M30A1/ M31A1 z raketometu HIMARS majú dostrel cca 90 km, protiradarové strely HARM asi 80 km). A čo je najdôležitejšie, dolet okolo 300 km teoreticky postačuje na to, aby strela vypustená lietadlom nad územím, ktoré je aktuálne ovládané Ukrajinou zasiahla cieľ kdekoľvek na okupovanom území Ukrajiny, vrátane Krymu.
Viacero analytikov poukázalo aj na to, že vo vzdialenosti 250-300 km od Ukrajinského územia sa nachádza aj niekoľko Ruských leteckých základní. Podľa CNN sa však Ukrajina zaviazala, že strely použije len vrámci svojho územia, nie na útoky na území Ruska. Británia však (správne) považuje územie Krymu za Ukrajinské, a tak napríklad letisko v Novofedorivke alebo vrtulníková základňa v Džankoj ktoré obe ležia v dosahu striel Storm Shadow sú možné ciele.
Unikátnou technológiou Storm Shadow je jej bojová hlavica BROACH (Bomb Royal Ordnance Augmented Charge), ktorá sa skladá z dvoch častí, ktoré spolu vážia 400 kg. Prvá časť je tvarovaná nálož (shaped charge), ktorá je určená na to, aby prerazila pancierovanie, železobetónovú stenu alebo iný druh opevnenia. Do takto vzniknutého otvoru prenikne druhá časť bojovej hlavice (tzv. Follow Through Bomb, FTB) ktorá exploduje vnútri zodolneného cieľa.
To však nie je jediný mód, v ktorom dokáže Storm Shadow operovať. Vďaka pokročilým senzorom a elektronickým iniciátorom je možné strelu nastaviť tak, aby vybuchla hneď pri kontakte s cieľom (na obrázku nižšie prvý vľavo), čo sa použije pri útoku na nezodolnený (mäkký) cieľ. Druhým módom je zničenie zodolnenej vrstvy, kedy prvá nálož vyhĺbi do cieľa dieru do ktorej vnikne druhá nálož (FTB) a exploduje uprostred zodolnenej vrstvy aby ju čo najviac poškodila. Takouto zodolnenou vrstvou môže byť masívna železobetónová konštrukcia ako napríklad mostný pilier. Áno, Storm Shadow boli použité proti mostom (viď tu). A áno, Krymský most je v menej než 300 km vzdialenosti od Ukrajinou ovládaného územia.
Tretím módom použitia hlavice BROACH je situácia, kedy je cieľ za zodolnenou vrstvou (na obrázku nižšie vpravo). V takom prípade hlavica funguje ako je popísané vyššie, teda tvarovaná hlavica prerazí zodolnenú vrstvu a FTB vybuchne vnútri cieľa. Typicky je tento mód určený na ničenie bunkrov, alebo zodolnených leteckých úkrytov (HAS, Hardened Air Shelter).
Ďalšou kľúčovou schopnosťou Storm Shadow je jej vysoká presnosť. Storm Shadow má 3 rozličné navigačné systémy (inerciálny navigačný systém, GPS a TERPROM, ktorý sa orientuje podľa profilu terénu nad ktorým strela letí). To jej umožňuje pohybovať sa v malej výške a kopírovať terén tak aby bola ťažšie zistiteľná radarom. Okrem toho má Storm Shadow ešte infračervený senzor, ktorý používa na navedenie na cieľ v terminálnej fáze. Vďaka tomu je jej udávaná presnosť v jednotkých metrov a podľa neoverených informácií nastali prípady, kedy bolo na jeden cieľ vypálených viacero striel a druhá strela preletela otvorom, ktorý v cieli vyrazila prvá strela letiaca pred ňou.
Napokon, Storm Shadow je konštruovaná ako strela s nízkou zistiteľnosťou, čo jej spolu s nízkym letovým profilom umožňuje vyhnúť sa detekcii nepriateľskou protivzdušnou obranou. V tomto ohľade je modernejšia než napríklad americké strely Tomahawk, alebo ruské Ch-55. To Storm Shadow samozrejme nerobí nezničiteľnou, napokon ruské systémy zem-vzduch ako napríklad Tor-M2, alebo Pancir dlhodobo inzerujú, že sú schopné ničiť strely s plochou dráhou letu aj presne navádzanú muníciu. Ich track record v reálnom svete je trochu iný, ale to nechajme na inokedy.
Nakoniec, má Storm Shadow nejaké nevýhody? Určite. Prvou je, že je nutné ju vypušťať z lietadiel. Francúzska varianta SCALP-ER, respektíve jej verzia MdCN bola upravená pre použitie na lodiach, teoreticky by ju teda bolo možné odpáliť z pozemného odpaľovacieho zariadenia. Británia ale tieto varianty vo výzbroji nemá a dodané strely sú zrejme určené pre vypustenie z lietadiel. Ukraina však nemá aktuálne žiadne západné bojové lietadlá, ktoré by mohli Storm Shadow niesť, preto zrejme bolo nutné vykonať jej integráciu na niektorý z typov lietadiel sovietskej proveniencie, ktoré Ukrajina prevádzkuje. Ako najpravdepodobnejšie nosiče sa podľa The War Zone javia buď taktické bombardéry Su-24, alebo stíhačky Su-27. Pre bojové Su-25 alebo stíhačky MiG-29 (najmä skoršie verzie) sa javí 1400 kg vážiaca Storm Shadow ako príliš ťažká. Naopak Su-24 by takýto veľký náklad na svojich závesníkoch zvládla.
Integrácia na nový typ lietadla pritom môže byť technicky aj finančne zložitá záležitosť. Napríklad integrácia Storm Shadow na britské stíhačky Eurofighter Typhoon stála až 130 miliónov libier a trvala roky, a to sa jednalo o moderný západný stroj a nie staršie sovietske modely. Na druhej strane, podľa verejne dostupných informácií je možné všetky potrebné navigačné navigačné dáta do Storm Shadow naprogramovať ešte pred vzletom. Teoreticky teda nie je potrebné aby strela dostávala dáta od svojho nosiča alebo nejak komunikovala napríklad s dátovými zbernicami lietadla ktoré ju nesie. Navyše, Ukrajine sa podarilo na sovietske stroje, konkrétne na MiG-29 aj Su-27 integrovať americké strely AGM-88 HARM. Na Su-25 sa zase podarilo integrovať neriadené rakety Zuni aj s ich raketnicami americkej výroby. Z vyjadrení britského ministra obrany navyše plynie, že na integrácii už pracovali niekoľko mesiacov a je teda možné, že strely sú pripravené na použitie. Tomu by nasvedčovalo aj to, že Británia dodávku striel Ukrajine zverejnila.
Druhým problémom použitia Storm Shadow je, že ruské systémy protivzdušnej obrany majú pomerne dlhý dosah a zasahujú aj do hĺbky územia Ukrajiny, ktoré nie je Rusmi okupované. Zjednodušene dostrel ruských rakiet zem-vzduch siaha ďaleko za frontovú líniu na ktorej sa stretávajú pozemné armády. Pre ukrajinské lietadlá preto nemusí byť bezpečné strely vypúšťať blízko frontu, a teda ich reálny dosah môže byť menší, než teoretický dostrel od línie dotyku na zemi, ktorý zobrazujú mapy ako napríklad vyššie uvedený náčrt od Paula Massara.
Čo to môže znamenať?
Internet samozrejme zaplavili mémy o tom, že Kerčský most to má spočítané (napr. aj tu). To ale nemusí byť primárny cieľ. Z technických vlastností Storm Shadow uvedených vyššie je vcelku jasné na aké ciele je Storm Shadow vhodná. Sú to letiská, muničné sklady, veliteľské centrá (C2, command & control) a logistické uzly v hĺbke ruského tylu, kde boli doteraz v relatívnom bezpečí.
Z nedávneho rozhovoru s anonymným zdrojom z prostredia estónskych ozbrojených zložiek "Karlom" okrem iného vyplýva, že útoky na ruské letiská by mali predchádzať hlavnému vojenskému úderu na zemi, ktorý sa od Ukrajincov dlhodobo očakáva. Údery Storm Shadow na strategické ciele tak môžu byť prvým reálnym indikátorom, že ukrajinská protiofenzíva začína.
Okrem úderov na letiská, či sklady paliva podľa Karla bude prípravu na protiofenzívu predznamenávať aj niečo, čo by sa dalo nazvať prieskum bojom. Teda menšie útoky na rozličných miestach fronty aby si ukrajinské sily overili aký silný kladú okupanti odpor, či na dané smery budú privážať posily a podobne. A čo čert nechcel, akurát v deň kedy bolo oznámené, že Ukrajina má Storm Shadow začali byť ruskí milblogeri na Telegrame poněkud neklidní.
Ako prvý začal udržovať paniku samotný šéf žoldnierskej skupiny Wagnerovcov Jevgenij Prigožin, podľa ktorého ukrajinské sily začali postupovať na krídlach pri Bachmute a k ďalšiemu postupu má dôjsť v Brianskej a Belgorodskej oblasti (sic.). Ďalší postup bol hlásený z oblasti obce Berchivka a v Soledare, čo by naznačovalo obkľúčenie Bachmutu. Viacerí západní analytici varovali pred rýchlymi závermi na základe paniky na sociálnych sieťach, len aby ich následne zmiatlo samotné Ministerstvo obrany Ruskej federácie podobne ako tuto Jana Kofroňa z Karlovej univerzity.
Skúsení čitatelia môjho blogu totiž určite poznajú pravidlo nikdy never ničomu do chvíle, než to Kremeľ poprie. Okolo polnoci moskovského času TASS priniesol prehlásenie ruského ministerstva obrany, že správy o prienikoch na viacerých miestach línie dotyku nie sú pravdivé. Situácia v oblasti špeciálnej operácie je, citujem "všeobecne pod kontrolou". Podľa ďalšej agentúrnej správy TASS nie sú žiadne nepriateľské aktivity v Záporoží, Kupjansku a v smere na Cherson. Čo v preklade znamená, že možno bola prelomená fronta v Záporožskej oblasti, Kupjansku a v smere na Cherson.
Ale seriózne- je na mieste opatrnosť a zdržanlivosť. Informácie sú zatiaľ kusé a je naozaj predčasné maľovať si na mape šípky smerom na Moskvu. Zvýšená aktivita môže prinajlepšom značiť prieskum bojom, ako ho predpokladal analytik Karl. Je tiež možné, že skutočný protiútok nastane na iných miestach, než kde je teraz hlásená aktivita ukrajinských síl a jedná sa len o odvrátenie pozornosti.
Fakt, že dodávka Storm Shadow bola oznámená v rovnaký deň, ako k tejto zvýšenej aktivite došlo môže prinášať mierny opatrný optimizmus. (Len samotná skutočnosť, že je táto informácia verejná môže ovplyvniť situáciu na bojisku, pretože ruskí velitelia budú musieť počítať s ďalším rizikom, a možno alokovať cenné zdroje ako systémy PVO do tyla a nie blízko frontu.) Pokiaľ ale uvidíme strely Storm Shadow v akcii (a výbuch 400 kg hlavice je fakt dosť ťažké prehliadnuť), môže to znamenať, že nás od ukrajinského protiútoku delia len dni, nanajvýš týždne. Len pre poriadok, tento blog bol napísaný podľa situácie zhruba do dnešných 01:00, takže do rána už môže byť všetko inak.
S istotou vieme, že Ukrajina dostala ťažké zbrane a ďalšie sú na ceste. Teraz má konečne v rukách aj zbrane s dlhším dostrelom. Tiež vieme, že Šojgu si zvládol akurát tak postaviť pagody, Prigožin nadáva vláde na sociálnych sieťach a Putina dokonca nedávno nazval kreténom (мудак). A мудак v bunkri zrejme nemá žiadny plán ako z toho celého von. Prihorieva.
