Ubližovanie môže byť dvojakého druhu. Fyzické, alebo psychické.
Človek, ktorý ubližuje fyzicky, nikdy nepoznal to najdôležitejšie. A to je láska. Malo by nám ho byť úprimne ľúto, pretože láska je jedna z vecí, ktoré k životu veľmi potrebujeme, a ktoré si za peniaze nikde nekúpime. Kto nemá lásku, nemá základné ľudské sebavedomie. Preto sa ho snaží kompenzovať nejako inak. Často tak, že si na terorizovaní iných dokazuje svoju silu. Skutočná pomoc takémuto človeku nespočíva v tom, že mu ublížime za jeho ubližovanie, ale v tom, že ho nejakým spôsobom privedieme k prežitiu lásky, ktorá mu chýba.
Psychické ubližovanie je oveľa zákernejšie, pretože nie je vidieť. Ľudia, ktorí takýmto spôsobom ubližujú, vystreľujú ohnivý šíp a ním triafajú priamo do srdca, aby to iných čo najviac bolelo. A potom cítia zvrátené zadosťučinenie, keď vidia, že to má úspech a iných to hlboko duševne zraňuje. Tomuto typu ľudí by sme to nikdy nemali dovoliť.
Ukážme si to na príklade. Nejaký človiečik povie: ,,Si úbožiak, nikdy si nenájdeš svoju lásku, zostaneš sám a nikto ťa nebude chcieť!“ Ak nás niečo také zraní a my to dáme najavo tomu, kto nám to povedal, urobíme mu svojim spôsobom zvrátenú radosť.
To by sme však nikdy nemali dovoliť. Nikdy by sme pred tými, ktorí sa nám snažia ublížiť, nemali dávať najavo svoje vnútorné zranenia. Mali by sme zostať silní, zachovať pokoj a povedať: „Priateľu, myslieť si môžeš čo chceš, ale ja si verím a som presvedčený, že všetko bude dobré.“
Prezentáciou svojej vnútornej sily odzbrojíme toho, kto sa nám snaží ublížiť a on nám dá pokoj, pretože vidí, že sa mu nepodarilo dosiahnuť čo chcel. Musíme si však vnútorne dôverovať a mať lásku sami k sebe. Ak ju máme, dá nám vnútornú silu a nič úskočné s nami zásadným spôsobom nepohne.
Naša duša má byť niečo, ako vnútorná pohoda v byte, v ktorom bývame a cítime sa v ňom dobre. Celý okolitý svet a názory iných ľudí je vonkajší svet, nachádzajúci sa mimo pohody nášho bytu, čiže našej duše. Ak vonku zúri nepohoda, je búrka a krupobitie, v našom bytie (v duši) je nám príjemne, pretože nepriazeň počasia sledujeme len za oknom. Takýmto spôsobom sa dajú prežiť všetky útoky a ohovárania od ľudí, ktoré nenecháme nikdy zasahovať do pohody nášho bytu.
Niektorí ľudia ubližujú aj nevedome. Všetkým, ktorí tak robia treba odpustiť, pretože v každom z nás je niečo dobré. Vnútorná podstata každého z nás je dobrá, čo znamená, že nikto nie je od narodenia nastavený tak, aby iným ubližoval, alebo sa nejako inak negatívne prejavoval. Ak sa budeme snažiť ľudí vnímať a vidieť vždy ako dobrých, aj keď to navonok nie je pravda, veľmi im pomôžeme k tomu, aby sa dobrými naozaj stali.
Skutočne je treba iba nájsť svoju najvnútornejšiu pohodu a trvalo sa s ňou stotožniť. Potom nám už nikto a nič nebude môcť hlboko vnútorne ublížiť. Potom to budú už vždy len povrchné zranenia, z ktorých sa ľahko dostaneme.
