Prvé licencie už Ukrajina predĺžila – bez diskusie
Licencie prvým dvom reaktorom už Ukrajina predĺžila bez dostatočnej bezpečnostnej previerky a verejného posúdenia ich vplyvov na životné prostredie. Ukrajina tým porušila medzinárodné právo (Dohovor o posudzovaní vplyvov na životné prostredie presahujúci štátne hranice, tzv. Dohovor z Espoo). Ďalšie dva reaktory sú na rade v tomto roku, prvý zrejme práve k výročiu Černobyľu.
„Nechajte Ukrajinu na pokoji – sú v zložitej politickej situácii, ktorá dopadá aj na energetický sektor,“ bola často prvá reakcia na verejnú výzvu, ktorú pred mesiacom zaslala organizácia CEE Bankwatch ministerstvu životného prostredia spolu s viacerými slovenskými environmentálnymi organizáciami..Rovnakú výzvu premiérovi Ficovi, aby podnikol kroky voči ukrajinskej vláde, predniesol minulý týždeň v parlamente aj poslanec Mikuláš Huba. Vyvstáva tu pritom otázka – má a môže v tejto situácii Slovensko vôbec konať?
Máme sa pýtať?
Podľa mňa je to jeden z testov demokracie – test, ako sa rozširuje naše vnímanie toho, čo sa nás týka a k čomu sa máme právo vyjadrovať. Poukazuje to na to, ako sa „NIMBY = Not In My BackYard“ prístup rozširuje z nášho bezprostredného susedstva, v ktorom sami žijeme, na naše „európske susedstvo“, prípadne ešte širšie. Veď jadrové katastrofy nepotrebujú na prekročenie hraníc cestovný pas.
A tu sú ďalšie dôvody, „prečo máme konať“ pri predlžovaní licencií ukrajinským reaktorom. Ukrajina je prioritnou krajinou slovenskej rozvojovej spolupráce. A energetika, a to udržateľná energetika, je jednou z jej sektorových priorít. Slovensko je tiež už nejaký ten piatok členskou krajinou EÚ, rovnako je aj akcionárom EBOR. Čiže na obe finančné inštitúcie podporujúce predlžovanie životnosti ukrajinských reaktorov máme isté páky.
No predovšetkým je zrejmé, že predlžovanie životnosti ukrajinských jadroviek s kapacitou 1000 megawattov až o 20 rokov, si vyžaduje štandardný proces cezhraničného posúdenia vplyvov na životné prostredie. Je to jediný efektívny spôsob, ako sa k projektu môžu vyjadriť ľudia z okolitých krajín, spôsob zakotvený v už spomínanom Dohovore z Espoo, ktorého je Ukrajina signatárom. Toto je to hlavné, čo Slovensko môže urobiť – jednoznačne vyjadriť záujem zapojiť sa do cezhraničného posudzovania vplyvov ukrajinských atómových elektrární na životné prostredie a následne si spolu s Ukrajinou celým tým procesom poctivo prejsť. O rovnaký postup žiadajú svoje vlády aj organizácie v Rumunsku, Maďarsku a Slovinsku. Rakúsko už koná a Ukrajinu na zahájenie posudzovania vplyvov vyzvalo.
Energetická bezpečnosť
A dôležitá čerešnička ešte pred záverom – predĺženie životnosti reaktorov nezvyšuje nezávislosť Ukrajiny od Ruska. Práve naopak! Ukrajina je aktuálne plne závislá od dodávok jadrového paliva aj vývozu vyhoreného paliva z a do Ruska, a nakoľko ide o ruskú technológiu, tak si reaktory pri údržbe vyžadujú know-how ruských odborníkov.
Preto si položme otázku – čo takto namiesto zombie reaktorov radšej na Ukrajine podporiť postupné nahrádzanie jadra bezpečnejšími a efektívnejšími alternatívami, ktoré naozaj zvýšia jej nezávislosť na našom spoločnom, ešte východnejšom susedovi, či podporiť zavádzanie energeticky šetrných technológií do jej zastaraného a energeticky nesmierne náročného priemyslu? Možno by to Európu stálo viac než tých 600 miliónov, no v dlhodobom horizonte by to prispelo k zníženiu závislosti Ukrajiny na jadre – viac než 40 percent jej energie dnes totiž pochádza z atómiek – a tiež zvýšilo environmentálnu bezpečnosť v regionálnom aj globálnom kontexte.
Dana Mareková, CEE Bankwatch Network
dana.marekova@bankwatch.org, + 421 908 524246
---
Viac informácií:
http://bankwatch.org/our-work/projects/nuclear-power-plant-safety-upgrades-ukraine
http://www.unece.org/fileadmin/DAM/env/documents/2014/EIA/IC/ece.mp.eia.ic.2014.2.as_resubmitted.pdf
http://www.unece.org/fileadmin/DAM/env/eia/decisions/Decision_VI.2.pdf
Článok vznikol v rámci Európskeho roka rozvoja 2015 v spolupráci s Plaformou mimovládnych rozvojových organizácií (PMVRO). Článok bude uverejnený aj na stránke www.err2015.zifer.sk. Text vznikol bez nároku na honorár. Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
