Detská práca
Pozrime sa na zloženie čokolády. Kakaová hmota, cukor, kakaové maslo, rastlinný tuk, vanilkový extrakt, nejaké tie prídavné látky. Či je čokoláda zdravá alebo nie, nech si zváži každý sám. Isté je jedno - nie všetky deti vo svete z nej majú radosť.
Tie, ktoré žijú v krajinách okolo rovníka, kde sa pestuje kakao, si na čokoláde možno nikdy nepochutnajú. Zato ale mnohé z nich pracujú na plantážach, hoci ešte nemajú ani pätnásť rokov. Postrekujú kakaovníky chémiou bez rukavíc. Vykonávajú ťažkú prácu pri ošetrovaní stromov. To všetko namiesto toho, aby chodili do školy a pracovali na tom, aby sa v budúcnosti mali lepšie. V obale s čokoládou môže byť ukrytá práca detí, ktoré kvôli nej nemajú možnosť navštevovať školu.
Nespravodlivé pravidlá obchodu
Najväčšími producentmi kakaa sú štáty západnej Afriky, najmä Ghana a Pobrežie slonoviny. Kakao vo veľkom produkuje aj spomínaná Indonézia, avšak Európa importuje práve z Afriky. A takmer výhradne nespracované kakaové bôby. Ak by totiž chcel niektorý z rozvojových štátov obchodovať s Európou spracované kakao, nie je to preň vôbec výhodné.
Sú produkty, ktoré Európa nie je schopná vyprodukovať, ale myslí si, že bez nich neprežije. Veď ako by sme mohli existovať bez čokolády, či exotického ovocia?! Pre dovoz týchto artiklov nastavila EÚ colné podmienky tak, aby nevytvárali konkurenciu pre miestnych producentov. Prakticky to znamená, že kakao má v spracovanej podobe vyššiu pridanú hodnotu a pre Ghanu by malo znamenať vyšší zisk. Avšak neznamená. To, čo by Ghana získala vývozom spracovanej plodiny, zaplatí na cle. Či dokonca ešte viac. Európa chce čokoládu vyrábať sama. A zase ju vyviezť späť do Ghany. Pracovníci na plantážach si ju však nemôžu dovoliť kúpiť. Podľa UNICEF ešte v roku 2011 žilo v Ghane viac ako 25 % obyvateľov z menej ako 1,25 dolára na deň (v medzinárodných cenách). V tabuľkách čokolády sa skrývajú aj pravidlá svetového obchodu, z ktorých niekto profituje, iný menej.
Pozrite si video o tom, ako pestovatelia kakaa z Pobrežia Slonoviny prvý raz ochutnali čokoládu:
Ilegálne zaberanie pôdy
Cukor tiež nemusí byť čistý. Napríklad trstinový sa pestuje v Kambodži. Tiež za prispenia detskej práce. Tu však navyše kvôli pestovaniu prišli v posledných rokoch tisíce ľudí o pôdu. Živila ich. Pestovali na nej svoju ryžu, či iné základné potraviny. Dnes namiesto toho ťažko pracujú na trstinových plantážach. “Thajská spoločnosť za pomoci kambodžskej armády i polície obohnala naše polia plotom a viac sme sa k nim nedostali,” popisuje štyridsiatnička z provincie Kampong Speu. A bolo po úrode. Miestne úrady, ktoré si spoločnosť najala, aby sa vysporiadali s vlastníkmi pozemkov, nevzdelaných Kambodžanov buď oklamali alebo ich nechali podpísať čosi, čomu nerozumeli. Boli aj prípady, v ktorých sa miestnym zdalo pár sto dolárov dosť veľa na to, aby z nich dlhšie žili, a tak sa pôdy vzdali dobrovoľne. A dnes bedákajú.
Tí, ktorí nechceli len bedákať, a postavili sa proti nespravodlivosti, dnes možno sedia vo väzení. Kambodžská vláda demonštrantov pri všetkých záboroch pôdy zatýkala. Celkom sa v krajine odohrali tri veľké kauzy zaberania pozemkov: v roku 2006, 2008 a 2010. Pri všetkých trpeli najchudobnejší farmári. A získali príslušníci bohatej kambodžskej vrstvy, či dokonca zahraničné spoločnosti.
Cukrová trstina sa v Kambodži pestuje stále vo väčšom preto, že je výhodné ju predať do Európy. V rámci obchodného mechanizmu Všetko, okrem zbraní, majú produkty z Kambodže prístup na európsky trh bez ciel a daňového zaťaženia. Jednoducho preto, že krajina patrí medzi najmenej rozvinuté vo svete. EÚ argumentuje v prospech politiky tým, že sa zvyšuje ekonomický rast krajiny. Avšak život malých farmárov v dôsledku pestovania trstiny lepší nie je. Trstina, ktorú zbierajú, možno osladí vašu čokoládu, ale ztrpčuje ich životy…
Orangutany za palmu
Súčasťou veľkej časti sladkostí, ktoré konzumujeme, je palmový olej. Je pravdepodobné, že je aj v čokoláde, na ktorej si práve pochutnávate. Palma olejová sa pestuje najmä v Malajzii a Indonézii. Žiaľ, na miestach, kde boli kedysi divoké pralesy. Dnes ich klčujú nadnárodné spoločnosti, aby sa namiesto nich pestovala rastlina, ktorá za niekoľko desiatok rokov natoľko vyčerpá pôdu, že viac nie je možné čokoľvek z nej vypestovať. Najrozličnejšie druhy zvierat prichádzajú o potravu i miesto pre život. A orangutany i o život. Zabíjajú ich zamestnanci plantáží, aby nepojedali listy palmy. Aj kvôli tomuto hrozí orangutanom vyhynutie.
Okrem ohrozenia jedinečnej fauny a flóry pralesov má pestovanie palmy olejovej dopady aj na globálne otepľovanie.”Vykácaním pralesa sa odkryje rašelinište ukryté pod korunami stromov a uvoľní sa obrovské množstvo oxidu uhličitého. Pestovanie palmy olejovej ako biopaliva teda produkuje viac CO2 ako spaľovanie uhlia a ďalších fosílnych palív,” povedal pre Lidové noviny Michal Gálik. Slovák natočil dokument o kácaní pralesov na Borneu. Navyše, stromy sú samé prirodzeným úložiskom CO2. Ak sa stratia, narastie množstvo CO2 v ovzduší.
Nejesť čokoládu?
Pozrime sa na zloženie čokolády teraz: detská práca, nespravodlivé pravidlá obchodu, ilegálne zaberanie pôdy, kácanie pralesov. Ak zjete priveľa čokolády, môže vás z nej bolieť žalúdok. Ak o nej priveľa čítate v takýchto textoch, môže sa stať, že ste práve frustrovaný z toho, v akom nespravodlivom svete žijeme. Vedzte, že prestať jesť čokoládu nie je jediné, čo môžete urobiť, aby ste frustrácii nemuseli podliehať. Dokonca to ani nie je ideálne riešenie, pretože by ste tým obrali miestnych ľudí o prácu. Cieľom je im zabezpečiť lepšie pracovné podmienky.
Môžete informácie šíriť ďalej a postarať sa o to, aby sme sa my ako spotrebitelia viac zaujímali o to, čo jeme. Môžete sa zapojiť do kampaní medzinárodných organizácií, ktoré bojujú za dôstojnú prácu či zdravé životné prostredie. Môžete ako dobrovoľníci takýmto organizáciám pomôcť napĺňať ich ciele. Môžete si zvoliť alternatívu. Namiesto čokolády si kúpite jablká vypestované na Slovensku, alebo siahnete v obchode po férovej čokoláde, ktorá by nemala mať príchuť porušovania ľudských práv.
Magdaléna Vaculčiaková (novinárka na voľnej nohe)
---
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
