Dlhodobý vývoj
Scenár, ktorý sa v niektorých regiónoch Španielska vyhrotil do katastrofálnych rozmerov, nie je novinkou. "Kedysi mohla veverička preskákať borovicovým lesom z La Portery až do Buňolu, dnes na mnohých miestach už nie sú ani veveričky, ani stromy. Z krajiny sa pomaly stáva púšť," vysvetľoval už pred rokmi Miguel. Dnes je situácia ešte horšia. Aj povrchná analýza mediálnych titulkov za posledné desaťročie tvrdenie podporuje - pravidelne sa opakujúca formulka o najhoršom suchu za posledných x rokov sa nedá prehliadnuť.
Bez práce
Miguel nerieši, či je za zmenami klímy činnosť človeka. Zaujíma ho, ako zavlaží pole, ktoré obhospodaruje, ako dopestuje dostatok plodín, aby uživil seba a hospodárstvo. A takých, ako je on, je väčšina.
Jeho, tak trochu cynický, predpoklad, ako sa oblasť vyľudní od Poliakov, Rumunov, Slovákov či Čechov, lebo nebudú mať prácu, sa potvrdzuje. Českému páru Markéte a Petrovi šéf oznámil, že pre nich už nemá robotu. "Popravde, čakal som to. Videl som to aj sám. Hrozno pozbiera so ženou do dvoch vedier, to zvládnu aj sami," vysvetľuje Petr.
V La Portere strávili takmer rok, ich dcéra tam prežila polovicu života. "Volal som so známym vo Francúzsku, možno tam budú marhule," objasňuje najbližšie plány. No isť sa im nechce. Nehovoriac o návrate do severných Čiech, do kraja s vysokou nezamestnanosťou, ktorú by mohli poľahky zvýšiť i oni. Celkom iste nie sú v EÚ či mimo nej jediní, ktorých sa klimatická migrácia dotýka.
Katarína zo Slovenska pracuje vo vidieckej reštaurácii. Na dobrú paellu či delikátne gazpacho manchego (zajacovo-kurací perkelt s mandľami, pozn. autora) sem chodia mešťania z Valencie. "Tí chodiť neprestanú. Každý deň však predáme aj kopu bocadillos (plnené bagety podávané o desiatej s kávou, či vínom v cene, pozn. autora). Na tie chodia hlavne ľudia z polí. Keby prestali, tak šéfovci prídu o časť príjmov a možno by sme na to doplatili práve ja či naša kuchárka z Bolívie," vraví Katka.
Boj o vodu
Gabi si objednáva chupito - panáka - anízovky. Hneď na to obracia dalšie. Práve mal stretnutie s poisťováčkou. Zo stratenej úrody mu preplatia len zlomok, poistenie je drahé, tak si dal skutočne dobre poistiť predovšetkým rizikovú časť pôdy. Tento rok je však sucho všade. Ani pre poisťovne klimatické zmeny nie sú med lízať. Poistné plnenie ich vplyvom narastá všade v Európe, vrátane Slovenska. Podľa údajov Joint Research Centre si sucho len v Európe vyžiadalo za posledných tridsať rokov náklady vo výške100 miliárd euro , nehovoriac o ďalších extrémoch počasia .
Nepriaznivá situácia narúša aj medziľudské vzťahy. Dlhoroční susedia, neraz spriaznení rodinne či priateľstvom, sa zrazu začínajú hádať o vodu. “Na vodu máme rozpis, no keď má ísť mne, radšej celú noc strážim. Stalo sa mi, že ju sused v noci odpojil a pustil sebe. A to nie je jediný prípad,” objasňuje Miguel.
Klimatické zmeny menia spoločnosť
Miguel, Gabi a ďalší farmári neustále hľadia na nebo. Potichu či nahlas nadávajú a lamentujú nad počasím, vetrom, celým svetom. Katarína medzi riadkami naznačuje negatívne scenáre. Petr a Markéta vymýšľajú, čo ďalej. Krajina sa vyľudňuje. Nejde o žiadnu fikciu, ale o konkrétne ľudské osudy. Klimatické zmeny nie sú pre ľudstvo primárne environmentálnym problémom. Často sa zabúda, že ide o problém sociálny s environmentálnymi aspektmi.
Zmeny vplývajú na život španielskych farmárov, ktorí krachujú, či námezdných pracovnikov, ktorí sa budú musieť pohnúť ďalej a skôr či neskôr sa mnohí z nich vrátia do sociálneho systému materskej krajiny. Problém sa týka celej planéty. Niekde ho cítiť menej, no nevyhneme sa mu. Od Tichomoria, kde bol zaznamenýprvý oficiálny klimatický migrant (aj keď súd mu dôvod neuznal) , po Strednú Áziu.
Klíma sa menila vždy (rozdiel môže byť v rýchlosti a príčine, ale to je téma na iný článok), a vždy aj vplývala na nás. Napríklad počas stredovekého klimatického optima na začiatku druhého tisícročia nášho letopočtu v Zelenej zemi (Greenland), teda v Grónsku, chovali kravy a pestovali obylie . Aj keď, treba podotknúť, že globálne boli aj vtedy teploty nižšie než sú teraz . Aký mala stredoveká zmena klímy dopad na vtedajšiu spoločnosť, je otázka na historikov, ľudí však bolo menej, a tak migrácia menej “bolela”.
Tiež nemusí byť náhoda, že Veľká francúzska revolúcia, ako veľký sociálny nepokoj, vypuklapočas jedného z troch maxím , tzv. malej doby ľadovej, po viacerých daždivých, neúrodných rokoch. A mimochodom, nebola to osamotená revolúcia v krátkom časovom rozmedzí. Ďalšie maximum dosiahla malá doba ľadová v polovici 19. storočia - v tzv. meruôsmich rokoch.
Dielo človeka?
Tých, ktorých sociálne pomery klíma mení, nezaujíma, či tieto zmeny spôsobil človek. Viac ich zaujíma, ako sa na zmeny adaptovať, keď sa dejú.
Klimatické zmeny nemajú len environmentálne dôsledky bijúce do očí. Tie skôr odpútavajú pozornosť od podstaty. Prinášajú so sebou predovšetkým mnohé spoločenské, bezpečnostné či ekonomické dopady. Vplyvom klimatických zmien sú a budú nútené migrovať celé populácie, čo bude vytvárať tlak na prijímateľské krajiny a potenciálne prinesie následky, ktoré trochu katastroficky opísal historik Gwynne Dyer v knihe Climate Wars. Lokálne konflikty o vodu sú realitou už dnes, a to je predpoklad, že sa budú problémy ešte stupňovať. Aj ekonomické dopady môžu byť nedozierne, už dnes poisťovne vykazujú narastajúce náklady spôsobené častejšími extrémnymi prejavmi počasia. Zdravotníctvo musí taktiež reagovať napríklad na výdaje spojené s častejšími vlnami extrémneho tepla.
A to všetko sa priamo či nepriamo prejaví aj na životoch a peňaženkách nielen v Španielsku…
Autor: Peter Ivanič (Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj)
--
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
