Žobrajúcich detí je na indických uliciach azda toľko ako smetí. Doslova. Ich vek sa najčastejšie pohybuje od dvoch do ôsmich rokov. Namiesto toho, aby sa vzdelávali a vyrastali v primeraných podmienkach na život,chudoba a hlad ich núti k proseniu o nejakú rupiu od každého, kto im príde do cesty. Ideálne od zahraničných turistov.
Pri návšteve Indie sa môžete snažiť akokoľvek, no pred chudobou, ktorá neprestajne útočí na vaše zmysly, neujdete. Nemáte kam. Vmetie sa vám priamo do tváre prostredníctvom pohľadov, priamych dotykov žobrajúcich. Nástojčivé volania „One rupee, sir, please, one rupee, madame, one rupee“ sa vám cez uši zavŕtajú priamo do mozgu.
Pomôcť sa nedá všetkým, a tak sa po čase väčšina turistov podvedome stáva hluchými i slepými voči prosbám detí ulice. Pre ochranu psychického zdravia, je to priam nevyhnutné. Aké je však skutočné pozadie žobrania v indických veľkomestách?
Polícia mlčí. Nie zadarmo
Problém tzv. žobracích mafií, ktoré si vybudovali biznis na zneužívaní nešťastia iných, vykreslili realisticky tvorcovia filmu Milionár z chatrče. Ide o veľmi výhodný obchod. Podľa správy Komisie preľudské práva v Indii je len v Bombaji ročný obrat zo žobrania okolo 20 miliónov dolárov. Obchodníci berú chudobné deti a siroty priamo z ulíc, alebo ich rovno vykúpia od rodín, ktoré pod ťarchou ťažkej finančnej situácie už prestali vidieť iné východisko. Ak sa ratolesti bránia, mafiáni neváhajú použiť násilie. Po takej skúsenosti sú deti rady za trochu jedla a prístrešok, i za prácu.
Podľa policajných štatistík je za účelom zisku zo žobrania ročne unesených až 50-tisíc detí. Odhaduje sa však, že reálne číslo sa blíži k jednému miliónu. Polícia je proti premyslenému, dobre organizovanému systému veľakrát bezmocná. A tak sa o pár dní na všetko zabudne. Strážcovia zákona a ľudských práv často mlčia dobrovoľne. Samozrejme, nie zadarmo.
Ako výsmech pôsobí fakt, že žobranie je v Indii oficiálne zakázané. Každému, kto núti druhých k takémuto činu, hrozia najmenej tri roky väzenia.
Pre dieťa nula
V roku 2006 zistil tím špecializovaných reportérov CNN IBN priame dôkazy existencie žobracej mafie v Bombaji, spolupracujúcej so skupinou lekárov. Tí za peniaze amputovali končatiny zdravým deťom. Najprv vyvolali u zdravých detí gangrénu, ktorou odôvodnili nevyhnutnosť amputácie, aby neboli podozriví. Odmena za podobný zákrok sa pohybuje v priemere od sto do dvesto dolárov.
Dieťa vzbudí v potenciálnom darcovi väčší súcit ako dospelý. Zmrzačené dieťa má ešte väčšie šance na “úspech”. Ak im ponechajú končatiny, zmrzačia im aspoň tvár použitím kyseliny. Alebo ich nechajú vyhladovieť, aby deti vyzerali zúbožene. Dievčatá zase zamestnávajú ako sexuálne otrokyne.
Z vyžobraného pritom deti nevidia vôbec nič. Všetko musia odovzdať. Ak napríklad za deň dieťa vyprosí sedem dolárov, tri idú vedúcemu danej skupiny a štyri šéfovi gangu. Denne je takáto skupina schopná získať okolo päťdesiat dolárov. V krajine s priemernou mesačnou mzdou sto dolárov to nie je málo.
Systém skrátka funguje. Nič netušiaci cudzinci pod vplyvom súcitu ochotne načrú do svojich peňaženiek v domnení, že pomáhajú. So spokojným pocitom zadosťučinenia potom odchádzajú. Nevedomky tak podporujú vykorisťovateľov, nie deti samotné.
Darované sušienky rozbaľte
Deti prakticky nemajú šancu na útek. Ak ich členovia gangu chytia, zbijú ich alebo rovno zabijú. Telesné ostatky následne dokážu speňažiť predajom orgánov.
Mafie deti manipulujú aj pomocou omamných látok a tvrdých drog, na ktorých sa stávajú závislými. Ďalší a ďalší Indovia sa tak stávajú bezdomovcami a drogovo závislými.
Existuje jednoduchý spôsob, ako preukázať ľudskosť pri kontakte s chudbnými bez toho, aby ste priamo podporili mafiu. Môžete darovať jedlo či šaty. Ak ale darujete sušienky, rozbaľte ich. V opačnom prípade ich dieťa predá miestnemu obchodníkovi, ktorý ho vyplatí, aby tak splnilo svoju úlohu a odovzdalo rupie. Čím viac ľudí sa o podobných praktikách dozvie, tým viac ich môže prestať podporovať tento zvrátený systém.
Pre viac informácií navštívte: www.indiawithoutbeggars.weebly.com.
Martina Trginová (Autorka je sprievodkyňa v ázijských krajinách a večná optimistka so záľubou v písaní, cestovaní a turistike)
---
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
