Novoročná tradícia – podeľ sa aj s málom, čo máš
Týždeň pred Novým rokom sa vyberáme na cestu do mestečka Qarsa. Mapa ho nezobrazuje. Ideme však podľa inštrukcií. Autobusom do Assaly a odtiaľ do Qarsy. Po takmer siedmych hodinách cesty, s hodinovou prestávkou kvôli poruche autobusu, sa na mape v mobile dozvedáme, že Qarsa je podľa googlemaps Kersa.
V Kerse sme navštívili viaceré projekty organizácie HEfDA. Už osem rokov podporuje ľudí v okrese Munessa v snahách o zlepšenie ich ekonomickej situácie a sociálnych vzťahov. Zlepšuje postavenie žien a detí, napomáha zvyšovať gramotnosť, poskytuje tréningy na spracovanie dreva či kovov, pracuje s ľuďmi s postihnutím. Z koledníckej zbierky Dobrá novina podporila viaceré projekty aj slovenská organizácia eRko, a teda Slováci, ktorí do zbierky prispeli.
Riaditeľ organizácie, Getahun, mi rozpráva o ich novoročnej tradícii. V organizácii HEfDA majú spoločnú večeru, vzájomne si vymenia darčeky a zároveň si jeden od druhého kúpia fotografiu z minulého roka. Vďaka získaným príspevkom vytvárajú fond. Počas roka z neho nakúpia oblečenie alebo školské pomôcky pre deti zo slabších rodín.
Novoročný trh
V sobotu sú v Qarse tri trhy, z toho jeden s dobytkom. Vyberáme sa na ten najbližší k nášmu domu, mal by tam byť najväčší výber. Dnes nakupujú všetci. Je totiž sobota pred novým rokom a každý sa chce pripraviť na oslavu.
Celú noc pršalo, cesta je zablatená. Okrem pozerania sa pod nohy sa snažím sledovať atmosféru na trhu. Getahun mi ukazuje ženy predávajúce lokálny nápoj Areqe, ktorý nesmie chýbať na novoročnom stole. Vedľa seba sedí asi sedem žien. Pred sebou majú fľašu alebo bandasku Areqe a čakajú na zákazníkov, ktorým odlejú potrebné množstvo. Tovary väčšinou zabalené nie sú. Predávajúci ich majú vo veľkých vreciach a zákazníkovi odvážia, koľko potrebuje. Takto si nakúpia soľ, cukor, obilniny, kávu či typické korenie „berbere“.
Vlastný kalendár, vlastný čas
September je v Etiópii prvým mesiacom v roku. Spolu ich je trinásť. Prvých dvanásť má tridsať dní a ten posledný ich má päť alebo šesť, podľa toho, či ide o priestupný rok. Po dátume 5/13/2007, teda nasleduje 1/1/2007, čo je u nás, v Gregoriánskom kalendári, 11. september 2014. V priestupnom roku pripadá Nový rok na 12. septembra.
Okrem kalendára sa v Etiópii počíta i čas odlišne. Deň sa tu začína východom slnka, ktoré počas celého roka vychádza približne o šiestej ráno nášho času. V Etiópii je vtedy 12 hodín. Chvíľu človeku trvá, kým si na to zvykne, no je celkom praktické orientovať sa v lokálnom čase a vedieť koľko je práve hodín.
Prípravy v hlavnom meste
Dva dni pre Novým rokom sa presúvame do hlavného mesta Addis Abeba. Cesta z autobusovej stanice, ktorá nám pred necelým týždňom, i keď ráno, trvala 45 minút, teraz trvá dvojnásobne dlho. Ulice sú plné áut a miestami ideme krokom. Z okna pozorujem ľudí. Veľa z nich nesie v rukách kura, dve, či tri. Na uliciach sú pastieri predávajúci ovečky, či baránkov. Steblá dlhej zelenej trávy i vysušené vetvy stromov v tvare pyramídy. To všetko sa stane súčasťou novoročných príbytkov.
„Záleží to od finančnej situácie rodiny. Tí bohatší si kúpia kura alebo baránka, chudobnejší kilo mäsa a podelia sa aj viacerí,“ vysvetľuje mi sprievodca z Red Terror Museum (Múzeum červeného teroru), ako trávia miestni Nový rok. So zármutkom dodáva, že životná úroveň v Addis sa nedá merať počtom nových budov, ciest, či áut, ktorých stále pribúda. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú stále väčšie. „Kúpna sila klesá a mnohí ľudia si nedokážu zabezpečiť viac ako jedno jedlo denne.“
Na Nový rok sa do Etiópie vracajú aj tí, ktorí žijú za hranicami. Pani, ktorú som stretla v autobuse do Assaly, mi hovorí, že idú spolu s manželom navštíviť svokra. Na Nový rok sa však vrátia do Addis. Po novom roku jej manžel odíde späť do Dubaja, za prácou. Uvidia sa zas o rok. „Taký je život,“ dodáva.
Namiesto ohňostrojov jednoduchý oheň
Deň pred Novým rokom je pôst. Nakúpené kurence alebo baránky musia počkať do novoročného rána. Po večeri sa ľudia presunú von a nasleduje pálenie vetvičiek stromov. Suché vetvičky sú usporiadané do tvaru pyramídy vysokej asi dva metre. Zapáli sa oheň a postupne doň prikladajú ďalšie vetvy. Nasleduje tanec okolo ohňa. Keď oheň utíchne, ľudia ho preskakujú, a to tri razy. Skok cez oheň je symbolom nového začiatku a spálenia všetkého zlého, čo v končiacom roku nastalo.
Podľa slov sestier z komunity Daughters of Charity, na severe na vidieku zvyknú ľudia so zapálenými vetvami pochodovať okolo kostola a po dedine. Potom sedia okolo ohňa až do rána, tancujú a rozprávajú sa so svojimi blízkymi.
Na Nový rok sa rodiny stretávajú a želajú si všetko dobré. Ak im to finančná situácia dovoľuje, kúpia si na túto príležitosť nové šaty, či šperky. Ráno pripravia slávnostný obed, ktorý pozostáva z indžary (tradičná kyslá placka) a duseného kuracieho alebo jahňacieho mäsa. Na podlahe domov majú roztrúsenú zelenú trávu, symbol špeciálnych príležitostí. Po obede nesmie chýbať kávová ceremónia. Popoludní navštívia svojich blízkych, prinesú im malý dar – lokálny likér alebo tellu (pivo vyrobené z lokálneho obilia teff a z kukurice), chlieb, či kytice kvetov. Želajú si všetko dobré, jedia, pijú, tancujú a rozprávajú sa so svojou rodinou, príbuznými, priateľmi, susedmi.
Daždivý Nový rok
Nový rok „Enkutatash“ je sviatkom, ktorý v Etiópii oslavujú ľudia všetkých vierovyznaní. Je zároveň jediným sviatkom v roku, ktorý spoločne slávia kresťania i moslimovia. 11. september je pre ortodoxných veriacich, ktorí tvoria v Etiópii asi 92 %, sviatkom narodenia Sv. Jána Krstiteľa.
Nový rok je obdobím konca trojmesačného obdobia dažďov. Obyčajne býva slnečný a ľudia sa tešia z teplého slnka po chladnom období. Tento Nový rok bol iný. Z rána slnečný, no po obede sa v Addis spustil dážď, sprevádzaný búrkou i krúpami. Tak ako sme my nemali na Nový rok sneh, tak si Etiópčania neužili veľa slnka. O zmene klímy sa veľa hovorí, jej reálne účinky pociťujeme i takto.
Hoci výdatný dážď nie je pre Nový rok typický, Etiópčania hovoria, že dážď je požehnaním a tešia sa jeho hojnosti. Snáď prinesie do nového roku 2007 veľa nádeje a zlepšenie životnej úrovne mnohých bez prechodu na západný konzumný spôsob života. Melkam Addis Amet
Andrea Girmanová (Autorka bola dobrovoľníčkou v Etiópii prostredníctvom slovenskej organizácie eRko s podporou SlovakAid , a pracuje ako projektová manažérka Platformy MVRO)
---
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
