Podľa britského denníka Daily Mail druhá najľudnatejšia krajina sveta dokáže denne vyprodukovať viac ako pol milióna ton odpadu. Viac ako 90% končí na ulici. Z ulíc znečistených odpadkami vyplývajú mnohé hrozby – kontaminácia ovzdušia a vody. Výskumné skupiny indického portálu Zee News uvádzajú, že na následky pitia nevyhovujúcej vody umrie v Indii denne okolo tisíc detí. Svetové média hovoria o tzv. kríze odpadu, s ktorou sa táto krajina nedokáže vysporiadať.
Viac ako polovica z dvadsiatich najznečistenejších miest sveta sa nachádza práve v Indii. Ďalšie sú v susednom Pakistane a Bangladéši. Prieskum uskutočnila tento rok Svetová organizácia zdravia (WHO). Podľa rebríčka je na tom najhoršie hlavné mesto Dillí. Medzi najznečistenejšími oblasťami v meste je tiež toxický, či priemyselný odpad, kontaminujúci životné prostredie niektorých obytných častí. Dillí má teraz nelichotivý prívlastok “mesto na pokraji ekologickej katastrofy”.

Bojovníci proti odpadu
Korene zvýšenej produkcie odpadu a jeho odhadzovania na ulicu siahajú do minulosti. Kedysi bol totiž odpad v Indii stopercentne ekologický. Indovia jedli z banánových listov, pili z pohárov z nepálenej hliny. Všetko, čo skončilo na zemi, sa rozložilo pomerne rýchlo. V rámci globalizácie a "pokroku" zavítal do Indie plast. No zvyk je železná košeľa a tak aj ten končil na zemi – kde inde. A možno tam leží dodnes...
Procesu recyklácie pomáhajú aj všade prítomné zvieratá. Kravy, psy, opice. Zjedia, čo sa dá. Vláda a rôzne organizácie sa zase snažia celoplošne vzdelávať obyvateľov Indie v tom, ako s odpadom narábať. Ich úsilie je zatiaľ skôr neúčinné. Reklamy demonštrujú vyhadzovanie smetí do košov, ale koše v indických uliciach nepostačujú na množstvo odpadu, ktoré krajina vyprodukuje. Jednými z efektívnych bojovníkov proti odpadu sú členovia dobrovoľníckej organizácie Waste warriors (Bojovníci proti odpadu). Chcú vyčistiť Indiu, aj naučiť Indov, aby preberali zodpovednosť za miesta, na ktorých žijú. Prostredníctvom projektov a interaktívnych vzdelávacích programov pracujú priamo s komunitami. Hravou formou tiež školia deti, učia ich už od útleho veku, ako sa správať k životnému prostrediu.
Jazda na plast
Program pre chudobných, ktorí triedia odpadky, im umožní zarobiť si pár rupií. Čo ale s nazbieraným plastom? Výskumníci z Indického inštitútu ropy v severnom Dehradune vynašli technológiu, ktorá modifikuje plast na ultra kvalitný benzín a naftu, spĺňajúce normy Euro-III (Európsky štandard emisií pre automobily a motocykle z roku 2000). Z ostatných krajín sveta je tento spôsob premeny odpadu na pohonné hmoty zatiaľ dostupný len v Nemecku, Japonsku a USA. Austrália a Británia na výskume ďalej pracujú. „Zelená technológia“, ktorú si Indovia po desiatich rokoch výskumu dali patentovať, dokáže vyprodukovať hmoty v hodnote 30 až 40 rupií za liter. Súčasná cena na pumpách sa pohybuje od 70 do 80 rupií. Pozoruhodný je tiež výkon, pri značne znížených emisiách.

Problém, zdanlivo týkajúci sa Indie, má globálny rozmer. Priamo ovplyvňuje našu planétu. Odpoveďou naň je okrem vzdelávania napríklad recyklácia, redukcia odpadu a znovupoužitie starého. Najprv však musíme mať zodpovedný prístup, vyžadujúci prekročenie vlastnej zóny komfortu s dávkou aktivity u každého jedinca!
Martina Trginová (Autorka je sprievodkyňa v ázijských krajinách a večná optimistka so záľubou v písaní, cestovaní a turistike)

---
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.