„Jedného dňa napochodovali do našej dediny muži so zbraňami a my sme museli utiecť. Nevedeli sme, čo sa deje. Strávili sme štyri dni v lese. Keď sme sa vrátili, pochopili sme, že tu už nemôžeme zostať,“ popisuje príchod Číňanov do Tibetu 63-ročný Lobsang. Sedíme v jeho kancelárii, uprostred tibetskej usadlosti v indickom mestečku Ravangla. Mal v tom čase osem rokov. Odvtedy žije v Indii. Narodili sa tu všetky jeho deti i vnúčatá. Aj po viac ako päťdesiatich rokoch si však príliš silno udržiavajú tibetskú kultúru a tradície. „Používame tibetský jazyk, jeme tibetské jedlo. Žijeme teda rovnako ako v Tibete, pretože žijeme všetci spolu,“ vraví vedúci Tibetskej usadlosti v Ravangle. „Len oblečenie nenosíme tradičné, ako by sme nosili v Tibete, vidíš, mám oblek,“ ukazuje na svoj outfit. V usadlosti žije približne tisíc Tibeťanov. Je to jedna z 39 oblastí po celej Indii, v ktorej sa koncentrujú utečenci pred pôsobením čínskej vlády. Kohokoľvek sa pýtam, či je Ind alebo Tibeťan – odpoveď je jasná. Cítia sa ako Tibeťania. Aj tí, ktorí sa tu narodili. Po tibetsky hovoria lepšie ako akýmkoľvek miestnym jazykom.
Tibet je ako väzenie
Podľa Central Tibetan Administration žije v Indii viac ako 95-tisíc Tibeťanov. Príbehy tých najstarších sú takmer indentické. „Kráčali sme iba v noci, aby nás nevideli, cez deň sme sa skrývali v džungli,“ pokračuje v rozprávaní Lobsang. „Mali sme šťastie, veľa ľudí však umrelo. Popadali do rieky, keď kráčali za tmy,“ spomína na detské časy.
Pasang, ktorý je vedúcim tkáčskej dielne v usadlosti v Darjeelingu, zase spomína, na prechod zasnežených Himalájí počas zimy. Dostať sa z Tibetu do Indie nebolo, ani nie je pre nikoho jednoduché. A jednoduchá nie je ani cesta opačným smerom. Mnohí zo starých rodičov neveria, že ich deti vôbec niekedy Tibet navštívia. „Tibet je obrovský a má veľké nerastné bohatstvo, Číňania neodídu len tak,“ myslí si Lobsang. Situáciu v krajine jeho pôvodu prirovnáva k väzeniu: „Čína chce zmeniť našu kultúru na čínsky komunizmus. Žiadna sloboda slova, žiadna možnosť veriť. Ľudia sú demotivovaní,“ popisuje. Svoju frustráciu dávajú niektorí najavo aj takými extrémnymi riešeniami, ako je sebaupaľovanie. V priebehu piatich rokov sa na prostesty proti čínskemu pôsobeniu v Tibete upálilo viac ako 120 ľudí. Exulanti to pozorujú z vonku, kde si žijú svoj tibetský život.
S indickou podporou
Usadlosť v Dardžilingu má všetko. Vchádza sa do nej pomedzi dve modlitebné vlajočky. Hneď po vstupe sú stranách tkáčske a šicie dielne. Až sedemdesiat percent príjmu Tibeťanov v exile tvorí vývoz tradičných vlnených svetrov. V indickej čajovej Mekke je najvýznamnejšia produkcia kobercov. „Tkáme ich z vlny dovezenej z Ladakhu,“ vraví Pasang. Utkať jeden koberec trvá Tibeťanke viac ako tri týždne.
Centrum v Darjeelingu je jedným z najstarších v krajine. Vzniklo v roku 1959, keď Číňania obsadili Tibet. Jeho súčasťou je obrovské ihrisko, kláštor, škôlky pre deti, i dielne a obchodík. Mladých ľudí je tu minimum. Žijú zväčša vo veľkých mestách, v ktorých študujú. Populáciu teda tvoria prevažne ľudia v dôchodcovskom veku a deti. Niektoré usadlosti, ako napríklad tá v Ravangle, majú vlastné školy. Deti majú vzdelanie zadarmo – vďaka podpore indickej vlády. „Ak by nám indická vláda nepomohla, neprežili by sme tu,“ hovorí Lobsang.
Tradičná tibetská medicína
Tibeťania v exile sa živia poľnohospodárstvom alebo výrobou artiklov, ktoré predávajú v Indii, či v zahraničí. Väčšina usadlostí je do veľkej miery sebestačná. Do Indie priniesli Tibeťania aj svoju medicínu.
Kráčam preč z tibetskej dedinky pri Ravangle a vidím nemocnicu. Teda, ono je to vlastne jeden malý domček, kde vás ošetria... či skôr vyliečia. Cez dvere vidím veľké police plné sklenených nádob s malými tmavými guľočkami. Pani na recepcii mi vysvetľuje, že sú to bylinky. Špeciálne namiešané v inštitúte v Dharamsale. Mladá pani doktorka nemá v ordinácii nič viac než stôl a zošit, do ktorého zapisuje diagnózu a predpísanú medicínu. Vyšetrenie prebieha tak, že mi dvomi prstama nahmatá tep na zápästí a vyslovuje problémy, s ktorými sa podľa nej moje telo potýka. A vo všetkom má pravdu...
V tibetskej usadlosti je úplne iná atmosféra ako v uličkách indických mestečiek Ravangla či Darjeeling. Tak silno si Tibeťania strážia kultúru, že ju zacítite hneď, ako prejdete bránou. Podobne, ako cítite vo vzduchu a v slovách neľahké príbehy utečencov...
Magdaléna Vaculčiaková (Autorka je novinárkou na voľnej nohe)
Viac informácií o ľudských právach, ale aj o ďalších globálnych témach, nájdete na e-learningovom portáli www.monda.eu.
---
Uverejnené texty reprezentujú výlučne názory ich autorov. Edukácia@Internet a Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj (partneri v projekte Global E-learning, zriaďovatelia portálu monda.eu) sa nemusia stotožňovať s názormi či postojmi v nich obsiahnutých.
